Rýchlo sa šíriaca pandémia kovidu negatívne ovplyvnila život a psychické zdravie populácie na celom svete.
Spôsobila prijatie opatrení v oblasti fyzického a sociálneho odstupu na zastavenie šírenia ochorenia. Závažnosť kovidu je veľmi heterogénna a môže postihnúť všetky vekové skupiny. Veľké obavy však vyvoláva najmä u starších ľudí a u ľudí s pridruženými ochoreniami (chronické ochorenia a oslabená imunita), kam patria aj onkologickí pacienti.
Znásobené obavy
Onkologické ochorenia v súčasnosti patria k najrozšírenejším diagnózam na celom svete. Sú druhou najčastejšou príčinou chorobnosti a úmrtnosti, pričom ich incidencia neustále rastie.
Pre onkologických pacientov predstavuje situácia pandémie dvojitú záťaž. K strachu zo samotného onkologického ochorenia, liečby a jej vedľajších účinkov sa pridáva strach z infikovania sa ochorením kovid, sťažený prístup k liečbe, ako aj sociálny dištanc od blízkych a priateľov, spôsobený zavedením protipandemických opatrení. Práve preto sú onkologickí pacienti počas pandémie vysokozraniteľnou skupinou, a to tak z klinického, ako aj psychického hľadiska.
Klinické hľadisko
Po fyzickej stránke, v dôsledku oslabeného imunitného systému spôsobeného rakovinou a jej liečbou, je u onkologických pacientov prítomné zvýšené riziko nákazy a komplikácií v dôsledku ochorenia kovid. Výskumy uvádzajú, že u pacientov s diagnostikovanou rakovinou je v prípade kovidu až 3,5-násobné riziko hospitalizácie na JIS alebo pľúcnej ventilácii v porovnaní s bežnou populáciou.
Navyše počas pandémie čelia pacienti aj ťažkostiam s prístupom k lekárskej starostlivosti. Prioritou sa stali pacienti s ochorením kovid, čím sa ohrozil aj prístup k onkologickej starostlivosti. Prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie uskutočnený v 155 krajinách po celom svete ukázal, že až 42 % z týchto krajín muselo čiastočne alebo úplne prerušiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa liečby rakoviny v dôsledku pandémie.
Najčastejšie zmeny v onkológii sa týkali prerušenia liečby, preloženia plánovaných operácií, redukcie fyzických návštev ambulancie a kontrolných vyšetrení. Paradoxom je, že povaha onkologického ochorenia si vyžaduje nepretržitú zdravotnú starostlivosť.
Psychický aspekt
Okrem klinických problémov sa pacienti musia vyrovnávať aj s psychickým vplyvom pandémie. Už samotné diagnostikovanie rakoviny a jej liečebné postupy sú mnohými pacientmi vnímané ako stresujúce. Aditívny stres, spôsobený vypuknutím pandémie kovidu, spôsobil vyššiu mieru psychických ťažkostí vo všeobecnej populácii, čo znamená, že onkologickí pacienti, ktorí sú v tomto ohľade už zasiahnutí, majú väčšiu pravdepodobnosť ich vzniku.
Postupne pribúdajúce zahraničné štúdie potvrdzujú, že miera psychických problémov u onkologických pacientov má v dôsledku pandémie stúpajúcu tendenciu, a to tak v prípade zvýšenej úrovne stresu, prežívania negatívnych emócií, ako aj úzkostných a depresívnych symptómov. Navyše počas pandémie mnohí onkologickí pacienti dodržiavajú sociálny dištanc väčšmi než bežná populácia, čo môže prispieť k prehĺbeniu ich osamelosti, ktorú už zažívali aj v období pred pandémiou v dôsledku liečby rakoviny. Rovnako môže dôjsť aj k strate sociálnej opory od blízkych a priateľov, ako aj k obmedzeniu podpornej a psychosociálnej starostlivosti, napríklad zo strany psychológov či pomáhajúcich organizácií.
Neliečené psychické ťažkosti môžu u týchto pacientov viesť k deštruktívnym následkom vrátane zníženej adherencie k liečbe, zhoršeniu celkového prežívania či k progresii ochorenia. Udržanie kvality života je pritom jedným z primárnych liečebných cieľov v onkologickej starostlivosti.
Ako môže výskum pomôcť?
Prínosom výskumu v tejto oblasti je poskytnúť hlbší pohľad na kvalitu života a lepšie porozumenie prežívania onkologických pacientov v čase pandémie kovidu. Výsledky výskumu môžu byť pre nás, psychológov, pomocou pri tvorbe psychosociálnych intervencií zameraných napríklad na zlepšenie emocionálnej a sociálnej pohody onkologických pacientov v situácii, keď sú konfrontovaní s dvomi potenciálne nebezpečnými výzvami (rakovina a pandémia). Zároveň nám môžu pomôcť k zlepšeniu alebo udržaniu ich kvality života počas iných, budúcich pandémií, ako aj v postpandemickom období. Získané poznatky o prežívaní onkologických pacientov počas pandémie by mohli byť tiež užitočným zdrojom informácií pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – či už onkológov, alebo zdravotné sestry, pri práci s týmito pacientmi, ako aj pri plánovaní následného manažmentu pacientov.
Mgr. Dominika Havrillová
Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied SAV, Košice
Text je súčasťou dizertačnej práce.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
