V našej prírode sa môžeme stretnúť s viacerými druhmi vtákov. Mnohé nás zaujmú krásnym spevom, pestrým zafarbením, prekvapujúcim tvarom či veľkosťou. Rôznorodosť vtáčích druhov je naozaj takmer nekonečná.
Na Slovensku môžeme nájsť medzi vtákmi skutočné obry, napríklad orliaka morského s rozpätím krídel viac ako dva metre, najťažšieho lietajúceho európskeho vtáka – dropa fúzatého s hmotnosťou viac ako 20 kilogramov, ale aj drobné liliputány, z ktorých sa niektoré veľkosťou podobajú najmenším vtákom sveta – kolibríkom.
Ako kocka cukru
Mnohí sa domnievajú, že naším najmenším vtákom je oriešok hnedý, ale nie je to tak. V našej prírode sa vyskytuje ešte menší operenec. Je ním králik zlatohlavý (Regulus regulus). Spolu so svojím bratrancom králikom ohnivohlavým (Regulus ignicapilla) patria medzi najmenšie a najľahšie vtáky nielen u nás, ale v celej Európe. Dĺžka ich tela aj s chvostom dosahuje sotva deväť centimetrov a hmotnosť len necelých päť gramov, čo je iba o málo viac ako kocka cukru. S týmito drobnými vtáčikmi sa v prírode môžeme stretnúť najmä v lesoch. Ich obľúbeným biotopom sú ihličnaté lesy s výskytom smreka a jedle. Uvidieť ich však býva často vecou náhody, pretože sú veľmi nenápadné: nielen pre svoju veľkosť, ale hlavne pre skrytý spôsob života.
Králiky sa najčastejšie pohybujú v korunách stromov, kde hniezdia a hľadajú potravu. Z dvoch druhov králikov žijúcich na našom území je králik zlatohlavý hojnejším druhom. V našej prírode ostáva aj v zimných mesiacoch. Vtedy býva trochu nápadnejší, pretože sa pohybuje aj v krovinatých porastoch, kde hľadá potravu. V zimných mesiacoch sa najčastejšie združuje do malých kŕdľov, ktoré sa spoločne s rôznymi druhmi sýkoriek potulujú po lese. Pozorovať králiky pri hľadaní a zbere potravy je nevšedné divadlo. Tieto drobné vtáčiky sú totiž skutočne svižné a neuveriteľne pohyblivé. Neúnavne, trepotajúc krídlami, obletujú koruny a konáre stromov a v ihličí alebo listoch pátrajú po pavúkoch, drobnom hmyze a jeho larvách. Pri tejto činnosti dokonca predvádzajú rôzne akrobatické kúsky. Dokážu sa vo vzduchu na niekoľko sekúnd zastaviť na jednom mieste podobne ako kolibríky alebo sa zavesiť na vetvičku dolu hlavou.
Strážcovia teritória
Kým v jesennom a zimnom období sú králiky spoločenské vtáky, na jar, na začiatku obdobia rozmnožovania, sa ich povaha mení. Najmä samčeky sa stávajú útočnými a neznášanlivými k iným samcom. Svoj hniezdny okrsok si úzkostlivo strážia a nestrpia v ňom žiadneho votrelca. Koncom apríla a v máji si vytvorené páry vyhliadnu vhodné miesto na stavbu hniezda, ktoré býva najčastejšie v hornej časti koruny ihličnatých stromov, a začínajú s jeho stavbou. Hniezdo umiestňujú na spodnej strane vetvy stromu, je malé a hlboké so silnými stenami. Stavajú ho z machu, lišajníkov, trávy a spevňujú ho pavučinami. Hniezdnu kotlinku vystielajú zvieracou srsťou a pierkami vtákov.
Samička znáša sedem až desať drobných škvrnitých vajíčok, ktoré zahrieva 14 až 16 dní. V tomto období samček ochraňuje hniezdo a zaútočí na každého, kto sa k nemu priblíži, dokonca aj na človeka. Králiky hniezdia dvakrát ročne, od apríla do augusta. Oba druhy králikov sú si vzhľadovo podobné.
Charakteristickým znakom oboch druhov je pomarančová čiapočka na hlave samcov a žltá na hlave samíc. Podľa toho dostali aj vedecké pomenovanie Regulus, čo v preklade znamená malý kráľ. Spoľahlivo sa dajú odlíšiť najmä podľa spevu a zafarbenia hlavy. Králik ohnivohlavý má nad okom charakteristický biely pásik, ktorý králikovi zlatohlavému chýba.
Nenápadný oriešok
Len o niečo väčší ako králik je oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes). Tento drobný a nenápadný vtáčik, charakteristický krátkym a vztýčeným chvostíkom, je ďalším liliputánom v našej vtáčej ríši. Vidieť ho môžeme najmä v lesoch alebo v parkoch, kde žije spravidla v blízkosti tečúcich aj stojacich vôd. Tu sa najčastejšie zdržiava v bohatých, hustých a spletitých porastoch rôznych krovín. Orieška môžeme v prírode pomerne ťažko pozorovať, pretože sa spravidla zdržiava na zemi alebo v jej tesnej blízkosti, a zároveň je veľmi pohyblivý a nenápadný. Po zemi sa pohybuje ako malá myška, pričom neúnavne prehľadáva lístie a každú puklinu v kôre stromu, kde hľadá potravu.
Oriešky najčastejšie hniezdia v brehoch, priekopách, popri lesných cestách alebo vo vývratoch, medzi koreňmi stromov. Stavba hniezda je vždy v réžii samčeka. Guľaté hniezdo s bočným vchodom je umiestnené nenápadne. Samček ho stavia z lístia, trávy, stoniek rastlín a machu. So stavbou jedného hniezda sa však neuspokojí a postupne ich postaví niekoľko, z ktorých si samička jedno vyberie. Vybraté hniezdo potom dokončia obaja partneri a vystelú ho perím.
Zaujímavé je, že pri samčekovi sa prejavuje výrazný sklon k polygamii. Niektoré samčeky majú dve alebo aj tri samičky. Oriešky hniezdia dva razy do roka, od apríla do júla. Samička znáša päť až sedem jemne červenkasto škvrnitých vajíčok, ktoré zahrieva 14 až 16 dní. Mláďatá zotrvajú v hniezde 15 až 17 dní.
Aj keď je oriešok pre svoju veľkosť a hnedé zafarbenie peria v prírode takmer nenápadný, o to nápadnejší má hlasový prejav. Jeho nádherný trilkovitý spev sa niekedy prirovnáva k spevu slávika. Má aj prekvapujúco silný hlas, ktorý je počuť na veľkú vzdialenosť. Ako jeden z mála druhov vtákov spieva aj v zimných mesiacoch.
Text a foto Ľubor Čačko
