Dôkazom prítomnosti ľudí na juhu Južnej Ameriky už pred 14-tisíc rokmi sú prastaré nástroje a pozostatky vyhynutých zvierat. Tím vedcov vedených archeológom Gustavom Politisom z Buenos Aires datoval najstaršie pozostatky ľudského osídlenia archeologického náleziska Arroyo Seco 2, kde boli nájdené dávne nástroje a fragmenty kostí viacerých vyhynutých zvierat. Rádiouhlíkové datovanie určilo vek kostí. Viaceré boli kosti končatín vyhynutých cicavcov, ktoré ľudia zrejme ulovili a odtiahli do svojho tábora. Väčšina kostí bola sústredená na jednu kopu, čo naznačuje, že išlo o miesto, kde ľudia zvieratá krájali. Kosti, z ktorých niektoré boli poznačené ľudskými nástrojmi, mali 13 068 až 14 064 rokov. Tento objav, spolu s objavmi v rámci iných juhoamerických nálezísk, indikuje, že ľudia sa na juh Južnej Ameriky dostali už pred príchodom ľudí kultúry Clovis, až po začiatku posledného ľadovcového maxima spred 19- až 20-tisíc rokov. Niektoré z charakteristík objaveného materiálu by sa dali vysvetliť aj bez ľudskej prítomnosti, no ich kombinácia ukázala, že takýto scenár je nepravdepodobný. Príchod ľudí na juh Južnej Ameriky spred 14 000 rokov je zrejme posledným krokom expanzie Homo sapiens, keďže tento kontinent bol ľuďmi podľa všetkého osídlený ako posledný.
