Analýza prastarých lebiek z juhovýchodnej Brazílie umožnila vedcom nahliadnuť do strastiplnej migrácie ľudí naprieč kontinentmi – od odchodu z ich rodiska v subsaharskej Afrike až po ich príchod do Ameriky o desaťtisíce rokov neskôr. Mnohé rozdiely v tvare lebiek Paleoameričanov, ktorých pozostatky sa našli v brazílskej Lagoa Santa, naznačujú, že títo ľudia do svojej domoviny neprišli naraz. Prichádzali vo viacerých vlnách z Ázie cez Beringov prieliv. Keď dorazili do Severnej Ameriky, pustili sa smerom na juh, až kým neprišli na južnú polovicu kontinentu. Profesorka Noreen von Cramon-Taubadelová z Univerzity v Buffale uviedla, že doterajšie genomické údaje naznačujú, že Južná Amerika bola osídlená naraz a všetci domorodí Juhoameričania sú potomkami ľudí z tejto migračnej vlny. Ňou získané morfologické údaje však zároveň ukazujú, že ľudia vstúpili do Južnej Ameriky minimálne v dvoch migračných vlnách. Dlho sa debatuje o detailoch osídlenia Ameriky. V súčasnosti sa akceptuje teória, že toto osídľovanie sa začalo prinajmenšom pred 15 000 rokmi, pričom príchod migrantov do Južnej Ameriky pozdĺž tichomorského pobrežia netrval dlho.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
