Pred dvomi rokmi si v Ostrave pripomenuli storočnicu druhého najvyššieho bodu tohto mesta. Pod oficiálnym názvom halda Ema sa skrýva rarita, ktorú miestni prezývajú aj ostravská sopka.
Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku. Leží na hraniciach Moravy a Sliezska a má takmer 300 000 obyvateľov. O výskyte uhlia v tomto regióne sa vedelo už v polovici 18. storočia, keď sa v Sliezskej Ostrave (súčasnej mestskej časti Ostravy) začali prvé banícke práce. Prvé nálezisko uhlia na území Ostravy v údolí Burňa (v súčasnosti Trojické údolie) sa spomína aj v miestnych povestiach a dobových písomnostiach. Mesto sa vďaka bohatým ložiskám uhlia stalo jedným z najväčších priemyselných centier, rozvíjalo sa tu nielen hutníctvo, ale aj metalurgia či chemický priemysel. V polovici 20. storočia získala Ostrava prezývku oceľové srdce republiky.
Uhlie a hlušina
V Ostrave sa uhlie nielen ťažilo, ale aj spracovávalo. Dokazuje to množstvo koksovní postavených na území mesta a v jeho okolí. Mnohí vlastníci baní si koksovne stavali pre seba, aby mali okrem ťažby pod kontrolou aj spracovávanie uhlia a výrobu koksu.
Koks sa vyrába z čierneho uhlia s nízkym obsahom popola a síry, z ktorého sa v peciach pri vysokej teplote okolo 1 000 °C a pri obmedzenom prístupe vzduchu odstraňujú prchavé zložky. Koks má mimoriadnu výhrevnosť a ďalšie vlastnosti dôležité pre metalurgiu, najmä vysoký podiel uhlíka a malé percento nečistôt. Pôvodne sa pri výrobe kovov používalo drevené uhlie, no v prvej polovici 19. storočia ho začali nahrádzať koksom.
Pri ťažbe uhlia sa vyťažilo aj veľké množstvo hlušiny. Ide o sprievodnú horninu, ktorá už takmer neobsahuje úžitkovú zložku. Hlušinu spočiatku ukladali pri ústí štôlní a plytkých ťažobných jám. Od polovice 19. storočia, keď sa začala hĺbková ťažba, začali vznikať typické kuželovité haldy. Ich značná výška súvisela s potrebou, aby zaberali čo najmenšiu plochu.
Určitý zostatkový podiel uhlia v hlušine a prístup vzduchu vytvárali podmienky na samovznietenie. Horiace haldy mali veľký vplyv na znečisťovanie ovzdušia v celom regióne a ich likvidácia bol zdĺhavý a komplikovaný proces. Od roku 1994, keď sa ukončila ťažba uhlia na území mesta, pomohli rozsiahle investície do kultivácie životného prostredia a niektoré prírodné lokality sa dokonca stali chránenými územiami.
Halda Ema
Ostravská rarita halda Ema sa nachádza v oblasti Sliezskej Ostravy, na pravom brehu rieky Ostravice. Ide o nános vyťaženej hlušiny zostravskej bane Trojice. Túto uhoľnú ťažobnú jamu založil gróf Wilczek v roku 1861, rovnako ako niekoľko ďalších v tejto oblasti. Pravdepodobne pred rokom 1920 sa hlušina začala navážať na toto miesto. V roku 1933 bola ťažba v tejto lokalite ukončená a celý areál zdemolovali v 60. rokoch 20. storočia. Halda dostala meno po grófke Emme, manželke grófa Wilczeka. Využívala sa ešte asi do roku 1995.
Súčasná rozloha haldy je 82 hektárov a jej objem približne 28 miliónov m3. V 60. rokoch 20. storočia sa halda samovznietila – a horí až do súčasnosti. Do ovzdušia unikajú plyny, najmä jedovatý oxid siričitý. Dôkazom horenia sú obláčiky dymu, ktoré stúpajú na niektorých miestach na povrch z otvorených prieduchov. Pri výstupe na vrchol haldy sú za vhodných atmosférických podmienok viditeľné voľným okom a ich koncentrácia sa mení, pričom je vo vzduchu cítiť silný zápach síry. Aj preto haldu Ema ľudia označujú za sopku.
Najmä na juhozápadnej strane svahu dlhodobo prebiehajú termické procesy. Opakované snahy o sanáciu boli doteraz neúspešné a halda je tak naďalej, napriek svojej popularite a atraktívnosti, ekologickou záťažou pre okolie.
Baňa Petr Bezruč
Najhlbšou uhoľnou baňou v Ostrave bola Baňa Petr Bezruč. Do prevádzky ju pod menom Terezie uviedli ešte v roku 1842 ako povrchovú baňu, no o 20 rokov neskôr začali na mieste hĺbkovú ťažbu. Bola unikátna tým, že sa v nej uhlie ťažilo pri vysokých teplotách až z hĺbky 1 000 metrov pod povrchom. Išlo v tom čase o najhlbšiu uhoľnú baňu v krajine. Najväčšiu hĺbku 1 350 metrov pritom dosiahli v roku 1988 v oblasti pod Zoo Ostrava. V roku 1994 v bani ťažbu ukončili a jamy zasypali. Dvojitú vežu, ktorá sa na mieste doteraz nachádza, vyhlásili za technickú pamiatku.
Subtrópy v Ostrave
Vnútri haldy dosahuje teplota až 1 500 °C, na chodníku je na dotyk cítiť horúce kamene. Aj preto je vstup na haldu povolený len na vlastné nebezpečenstvo, na čo upozorňujú viaceré informačné tabule v okolí. Zaujímavosťou je, že vďaka procesom, ktoré sa vnútri odohrávajú, sa v halde vytvárajú krásne nerasty – porcelanity a jaspisy.
Bočné svahy haldy sú porastené náletovými krovinami. Na halde vďaka extrémnym podmienkam, odlišným od okolia, rastú aj také rastliny, ktorým vyhovuje teplé subtropické pásmo a vyskytujú sa v stepných oblastiach. Takisto sa tu dajú nájsť aj teplomilné chrobáky a hmyz, ktoré žijú napríklad v Indii alebo Austrálii. Zo severnej strany sa na halde nachádza hustý les, južná strana, ktorá naďalej prehorieva, je takmer holá a porastená skôr teplomilnou flórou. Na halde celoročne rastie zelená tráva a ani v zime sa na nej sneh nevyskytuje.
Lákadlo pre turistov
Haldy sú aj v súčasnosti významným krajinotvorným prvkom Ostravska. Zaberajú plochu približne 5,5 km2 a odhaduje sa, že celkové množstvo v nich uloženej hlušiny je 226 miliónov ton. V 90. rokoch 20. storočia sa ťažba postupne utlmovala a objem ukladanej hlušiny sa výrazne zmenšil. V súčasnosti sa hlušina využíva ako materiál na stavbu ciest, na úpravu terénu, sanácie alebo rekultivácie. Na časti háld a odvalov sa začala prirodzenou cestou (tzv. sukcesiou) vracať príroda, v niektorých prípadoch sa však vykonáva riadená rekultivácia. Postupne vzniká nová krajina s vysokou biologickou hodnotou. Jej súčasťou sú aj vodné plochy, ktoré vznikli poklesom povrchu po ťažbe.
Halda Ema je druhým najvyšším miestom Ostravy s výškou 315 metrov nad morom. Na začiatku bola vyššia, dosahovala až 327 m n. m., ale v dôsledku prirodzeného usadania hlušiny a horenia vnútri haldy sa znížila asi o dvanásť metrov. Najvyšším ostravským vrcholom je vrchol vodárenskej veže v Krásnom poli, ktorý má 334 m n. m.
Haldu Ema navštevuje ročne množstvo miestnych návštevníkov, ale aj turistov, ktorí za touto raritou prichádzajú aj zo zahraničia. Z jej vrcholu je krásny výhľad na široké okolie Ostravska a okolité vrcholy Beskýd. V súčasnosti je toto územie jedinou pamiatkovo chránenou haldou v celej ostravsko-karvinskej oblasti.
Text a foto Renata Józsová
