Satelitné údaje, ktoré vysielajú rôzne vesmírne misie zo vzdialených svetov, neslúžia len na získanie nových vedomostí o vesmíre, ale vylepšujú aj život na Zemi. Vesmírna technika a aplikácie sa používajú na riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, klimatológii, ľudskej migrácii či v poľnohospodárstve.
V súčasnosti sa množstvo vesmírnych satelitných misií podieľa na stovkách projektov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Získané informácie poskytujú potrebné nástroje na podporu hospodárskeho rastu, sociálneho rozvoja a ochrany životného prostredia, a to od vývoja materiálov vhodných do nepriaznivých podmienok cez biomedicínske experimenty či monitorovanie životného prostredia až po potravinový reťazec. Len samotná Európska vesmírna agentúra (ESA) pokrýva až 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V súvislosti s pandémiou COVID-19 nadobúdajú informácie získané zo satelitov nový, pre život na Zemi veľmi dôležitý rozmer.
Problémy s pandémiou
Milióny ľudí na celom svete čelia každý deň hladu a, žiaľ, očakáva sa, že pandémia COVID-19 ešte väčšmi zhorší otázku potravinovej bezpečnosti. V rámci globálneho zásobovania potravinami totiž COVID-19 narušil rovnováhu medzi ponukou a dopytom po potravinách, a to narušením systémov potravinového dodávateľského reťazca, ako sú pracovné sily, logistika, obchodná domáca politika a obavy z trhu. A sú to práve satelitmi získané údaje, ktoré sledovaním rastu plodín a ich zberu pomáhajú riešiť situáciu v poľnohospodárskom a potravinárskom segmente. Po celé desaťročia poskytovalo satelitné monitorovanie globálnych dodávok potravín kritické, nezávislé a objektívne ukazovatele hlavných dodávok komodít a pokračuje aj počas krízy COVID-19. Posledná správa zo Svetového potravinového programu predpovedá, že pandémia COVID-19 by mohla do konca roku 2020 spôsobiť viac ako 130 miliónom ďalších ľudí chronický hlad. Pandémia spôsobila v potravinovom dodávateľskom reťazci množstvo problémov a neistôt, ako sú obmedzená pracovná sila, oneskorená doprava, stagnujúci cezhraničný obchod a nižšia dostupnosť plodín. Preto je dôležité pochopiť, ako pandémia narúša rast a zber základných plodín, ako aj potravinový reťazec, na ktorý môžu mať vplyv rôzne faktory. Ide napríklad o nedostatok hnojív, nedostatok pracovných síl či problémy spojené s národnými vývoznými politikami. Tieto obmedzenia vytvárajú neistotu na trhoch s potravinami, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje dostupnosť potravín v budúcnosti. Národné platobné agentúry sú zodpovedné za vykonávanie Európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá vyžaduje, aby sa plodiny monitorovali na vnútroštátnej úrovni. A práve tu sa ukazuje užitočnosť satelitného monitorovania, pretože vďaka nemu získavame informácie o výsadbe a zbere kľúčových potravinárskych a poľnohospodárskych komodít.
Pozorovania satelitov
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ESA a Japonská agentúra pre výskum letectva a kozmonautiky (JAXA) nedávno vytvorili informačný panel COVID-19 Earth Observation Dashboard. Ide o platformu , ktorá kombinuje množstvo satelitných údajov na sledovanie dosahov COVID-19 na celom svete vrátane poľnohospodárskej výroby. V spolupráci s Európskou komisiou vyvinula ESA systém spracovania Sen4CAP, ktorý sa použil aj na celoštátne monitorovanie úrody v Španielsku. Nedávna štúdia Vplyv COVID-19 na rast a zber ozimných obilnín analyzovala úrodu ozimných obilnín v Španielsku. V tejto krajine sa ozimné obilniny pestujú na takmer dvoch miliónoch hektárov, a to najmä v regiónoch Kastília a León, Andalúzia, Kastília-La Mancha a Aragónsko. Vďaka satelitným údajom je možné úrody monitorovať v takmer reálnom čase po celej krajine. Vedci z Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene použili údaje získané z misií Copernicus Sentinel-1 a Sentinel-2 a americkej misie Landsat-8 spolu so strojovým učením na týždenné sledovanie plodín.
Informačný panel COVID-19 Earth Observation Dashboard kombinuje množstvo satelitných údajov na sledovanie dosahov COVID-19 na celom svete vrátane poľnohospodárskej výroby.
Pri porovnaní Odborníci zo Španielskeho záručného poľnohospodárskeho fondu (FEGA) podporili monitorovanie a v spolupráci s leuvenskou univerzitou analyzovali výstupy. Výsledkom je zistenie, že COVID-19 mohol prispieť k oneskoreniu zberu úrody. Pod neskorší zber úrody v Španielsku sa však nepodpísal len COVID-19, ale svoju úlohu mohlo zohrať aj počasie. Sophie Bontempsová z leuvenskej Katolíckej univerzity to spresnila: Po konzultácii s našimi kolegami z FEGA sa časové oneskorenie v zbere dá čiastočne vysvetliť suchom, ktoré zasiahlo Európu v roku 2019, čo v minulom roku viedlo k neobvykle skorej úrode. Preto sa pri hodnotení vplyvov COVID-19 na úrodu v roku 2020 musí brať do úvahy medziročná variabilita spôsobená špecifickými klimatickými podmienkami v roku 2019.týchto údajov s údajmi z minulého roku zistili, že zberová sezóna 2020 sa začala v polovici júna, čo je neskôr ako priemerný kalendár plodín pre ozimné obilniny v Španielsku.
BP, foto Pixabay
