Na indonézskom ostrove Flores sa našli ďalšie, oveľa staršie fosílie drobných praľudí z druhu Homo floresiensis prezývaných hobiti. Výskumy ukázali, že mali nižšiu postavu než dosiaľ nájdení jedinci.
Stanem sa menším a menším, až budem najmenším na celom svete. Tento úryvok z poézie zvolil gymnaziálny profesor v klasickej českej filmovej komédii na významový rozbor. Nešťastný študent, ktorého následne vyvolal, to interpretoval tak, že básnik prejavil želanie stať sa trpaslíkom. No v prípade praľudí s mimoriadne nízkou postavou, ktorých objav na indonézskom ostrove Flores východne od Jávy oznámil v roku 2004 medzinárodný tím pod vedením medzitým zosnulého austrálskeho vedca Michaela Morwooda, sotva išlo o želanie. Títo veľmi pravdepodobní potomkovia praľudí druhu H. erectus (človek vzpriamený, ktorý už mal veľkosti postavy i mozgu vcelku blízke našim), doložených na Jáve a priľahlých ostrovoch fosíliami alebo nepriamo kamennými nástrojmi, sa podľa všetkého zmenšili pod neúprosným tlakom obmedzených zdrojov obživy na Florese ako príklad takzvaného ostrovného zakrpatievania dovtedy známeho najmä pri pravekých zvieratách.
Dôležité nálezy
Dostali vedecké meno H. floresiensis (človek floreský), lebo morfologicky vykazovali kľúčové znaky ľudského rodu Homo. Prvé fosílie z floreskej jaskyne Liang Bua boli datované do doby pred 60-tisíc rokmi, neskôr sa tam našli mladšie i staršie pozostatky. Hobiti boli vysokí iba približne 106 centimetrov, merali výrazne menej ako africkí Pygmejovia či negritovia z pevniny a ostrovov kontinentálnej a ostrovnej juhovýchodnej Ázie.
Na pôvodný objav z Liang Bua nadviazal o desať rokov neskôr nález časti lebky, časti čeľuste a šiestich zubov mladých aj starších jedincov na otvorenej lokalite Mata Menge v panve So´a na strednom Florese, približne 75 km východne od Liang Bua. Nielenže boli ešte menší ako prví známi hobiti z Liang Bua, ale ich fosílie sa našli vo vrstvách geologicky podstatne starších, približne až o 650-tisíc rokov.
Teraz k týmto nálezom z Mata Menge popri ďalších dvoch zuboch pribudla fosília končatiny. Tá vedcom konečne umožnila presnejšie určiť výšku postavy tamojších hobitov. Známych fosílií z Mata Menge je už desať, pričom patrili najmenej štyrom jedincom, z toho dvom deťom. V časopise Nature Communications to oznámil trinásťčlenný medzinárodný tím, ktorý skúma Mata Menge už dlhé roky. Viedli ho Jusuke Kaifu z Tokijskej univerzity v Japonsku a Gerrit van den Bergh z Wollongonskej univerzity v austrálskom štáte Nový Južný Wales.
Ramienko pračloviečika
Výskumníci našli časť ramennej kosti, konkrétne jej dolnú polovicu. Na základe detailov ako ryha pre nerv a upínací bod svalu sa im podarilo určiť, v ktorom mieste bola zlomená. Na tomto základe určili jej celkovú dĺžku na hodnotu medzi 21,1 a 22 centimetrami, pričom pri jedincovi LB1 z Liang Bua to bolo 24,3 centimetra. Kosť z Mata Menge je tak o 9 až 16 % kratšia, a navyše tenšia. Z ďalších detailov, najmä mikroštruktúry kosti, vyplynulo, že patrila dospelému človeku. Na tomto základe určili výšku tohto jedinca, označeného SOA-MM9, na 93 až 121 centimetrov. Najpravdepodobnejšia hodnota im vyšla 100 centimetrov. To je o šesť centimetrov menej než výška jedinca LB1 z Liang Bua.
J. Kaifu poznamenal: Keď som prvý raz uvidel túto malú ramennú kosť, pomyslel som si, že je detská. Začal som však byť zvedavý. Prekvapil ma dospelý vek jedinca, ktorému patrila. Príslušný jedinec z Mata Menge sa tak javí ako dosiaľ najnižší známy dospelý príslušník ľudského rodu Homo. (Pravda, ak sa z úvah vynechajú historické aj moderné príklady neprirodzenej zakrpatenosti, spôsobenej poruchami celkového fyziologického vývoja alebo chorobami daného jedinca.)
Zdeněk Urban
