Ak je ľudské telo chemická továreň, tak mozog je jej supercitlivé laboratórium. Zmeny chemických pomerov o množstvá nepoznateľné ľudskými zmyslami môžu znamenať radikálnu premenu výrobného programu alebo aj koniec celého podniku.
Iba 1 až 2 mg C11H17N3O8, neurotoxínu obsiahnutého v orgánoch ryby fugu, nás dokážu zabiť, iba 25 μg látky C20H25N3O, známej ako LSD, prevráti náš mozog naruby a keby našej matke chýbalo iba 100 až 200 μg jódu na deň, môžeme sa narodiť ako neurologickí kreténi.
Lacná a spoľahlivá
Jód na súši sa nachádza v pôde a suchozemci ako my ho prijímajú potravinami, ktoré sú v nej pestované. Keď je ho v pôde málo, málo ho bude aj na našich stoloch. Takáto situácia môže ľahko nastať v horských oblastiach, v oblastiach s častými záplavami alebo tam, kde vplyvom rýchleho odlesňovania dochádza k erózii pôdy.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpia nedostatkom jódu dve miliardy ľudí. Postihuje najmä ženy a prenáša sa na deti poruchami funkcie štítnej žľazy (strumou trpí na svete takmer 190 miliónov ľudí) a mentálnym postihnutím. Chýbajúce mikrogramy jódu sú poprednou príčinou mentálnej retardácie a ťažkých foriem, akou je neurologický kreténizmus. Ľudia v postihnutých oblastiach vykazujú merateľne nižšie priemerné IQ v porovnaní so zdravými komunitami.
Prevencia je pritom jednoduchá a lacná. Ako prvý ju v roku 1924 zaviedol lekár David Cowie v americkom Michigane, kde bola struma taká bežná, že oblasť sa nazývala strumový pás. Nevie sa, kto presne objavil súvis s jódom, D. Cowie však ako prvý navrhol pridávať do bežnej kuchynskej soli jodid draselný (KI) alebo jodičnan draselný (KIO3). Po zavedení opatrenia výskyt strumy v Michigane klesol z 30 % pod 2 %.
Cowie z Bratislavy
Viete, prečo sa u nás v 50. a 60. rokoch 20. storočia zlepšil prospech školákov? Pretože zakladateľ slovenskej endokrinológie Julián Podoba (1916 – 2005) dokázal so svojimi spolupracovníkmi vyšetriť 157 865 ľudí zo 602 obcí na Slovensku. J. Podoba, ktorý pracoval na klinike Ladislava Dérera v Bratislave, absolvoval v rokoch 1945 až 1948 študijný pobyt na klinike Karlovej univerzity v Prahe. Tam sa zúčastnil prípravy plánov na výskum jódovej deficiencie v Česku a domov sa vrátil rozhodnutý zorganizovať rovnakú akciu na Slovensku.
Nedostatok jódu bol u nás všadeprítomný, no najviac sa prejavoval na Žitnom ostrove, na Orave, Kysuciach, v Štiavnických vrchoch a Slovenskom Rudohorí. Podobov výskum nemal počtom vyšetrených v pomere k celkovej populácii obdobu nikde na svete. Zistil strumu u 70 % dievčat a 63 % chlapcov do 10 rokov a u 80 % dospelých žien a 46 % mužov. Výskyt endemického kreténizmu dosahoval 3 %, pričom obyčajnej slabomyseľnosti bolo niekoľkonásobne viac.
Kreténizmus sa začína na tanieri
Julián Podoba svoj unikátny projekt uskutočnil napriek tomu, že na samostatnú iniciatívu v medicíne sa v pomeroch po februári 1948 pozeralo a priori ako na podozrivú a jeho tím musel prekonávať nedostatok vybavenia a chemických komponentov potrebných na vyšetrenia. Pod jeho vedením sa však podarilo nielen zmapovať situáciu, ale skúmať napríklad aj úlohu genetických faktorov pri vzniku endemickej strumy. Výsledky umožnili presadiť u nás od roku 1951 jódovú profylaxiu a Československo sa tak zaradilo medzi prvé európske štáty, ktoré čelili nedostatku jódu, tým najjednoduchším spôsobom. Kontrolný výskum po 20 rokoch ukázal, aký významný krok to bol: významne sa znížil výskyt strumy, endemický kreténizmus u nás vymizol, a – ako pred časom pripomenul syn Juliána Podobu Ján, ktorý je sám významným endokrinológom – na školách sa zlepšil prospech.
Problém súčasníkov je trochu iný: hoci máme na dosah nepomerne pestrejšiu stravu ako ľudia po druhej svetovej vojne (vrátane na jód bohatej morskej fauny), konzumujeme vplyvom zlých návykov čoraz viac soli (fastfood), lenže čoraz menej jódu. To, že absencia zdanlivo ničotných milióntin gramu jednej chemikálie na našich tanieroch môže mať nedozerné následky, nám však už asi bude musieť pripomenúť niekto ďalší.
R
