Otec lesníctva na Slovensku
Pred 175 rokmi zomrel lesník Jozef Dekret Matejovie. Nevošiel do dejín len tým, že pri ťažbe dreva sekeru nahradil pílou, ale najmä preto, lebo zaviedol plánovité zalesňovanie hôr, ktoré kvôli potrebám baníctva, hutníctva a sklárstva zdevastovala ťažba dreva.
Jozef Dekret Matejovie sa narodil 12. júla 1774 v Dobroči (dnes súčasť Čierneho Balogu). V Brezne vychodil triviálnu školu a nižšie gymnázium. Potom bol v Banskej Bystrici bezplatným figurantom pri meračských prácach jozefínskeho katastra. O dva roky však už tieto práce vykonával samostatne. Pracoval na viacerých miestach. V roku 1808 ho vymenovali za lesného pojazdného – polesného – v Brezne. Často sa stretával s českým lesníkom Františkom Duškom (1769 – 1826), ktorý ako budínsky inšpektor spravoval aj lesy na Slovensku. Vysoko ocenil Dekretovu lesnícku činnosť. Keď sa v roku 1814 v Banskej Bystrici uvoľnilo miesto komorného lesmajstra, na Duškov návrh vymenovali práve Jozefa Dekreta Matejovie. Zverili mu to ako samoukovi, hoci už existovali lesníci z Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bol to výnimočný postup najmä pre človeka z ľudu.
Jozef Dekret Matejovie zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc. Pochovali ho na banskobystrickom cintoríne. Jeho hrob sa dodnes zachoval.
Priekopník
Ťažiskom práce Jozefa Dekreta Matejovie bola obnova lesov, čo malo v tom čase len polstoročnú tradíciu. Do roku 1837 dal zalesniť 3 910 holín, a to aj v najextrémnejších polohách. Osobitne sa venoval ihličnanom – smreku, smrekovcu a borovici, no zakladal aj zmiešané porasty. Viaceré z nich sa zachovali dodnes.
Hoci ako samouk študoval odbornú literatúru svetových autorov, predsa sa stal priekopníkom moderného lesníckeho hospodárstva a technického pokroku. Išlo mu najmä o ochranu lesov a o vyznačovanie ťažieb. Ťažba dreva mala v tých časoch exploatačný holorubný charakter bez obnovy lesov. Rubné plochy zmenšoval. Postupne znižoval ťažbu dreva natoľko, že v roku 1838 sa priblížila úrovni prírastku. Budoval zariadenia dopravy, a to tak po zemi, ako aj po vode. Racionalizoval výrobu dreveného uhlia, ktoré bolo výhrevnou surovinou pre bane a huty. Rentabilitu lesného hospodárstva vylepšil aj cenovými úpravami drevných sortimentov. Jeho vzorné lesné hospodárstva sa stali cieľom exkurzií. Navštevovali ich predovšetkým frekventanti lesníckeho odboru Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
Organizátor
J. Dekret Matejovie spolupracoval aj so zahraničnými lesníckymi odborníkmi, ako bol nemecký univerzitný profesor Henrich David Wilkens (1763 – 1832) či Rakúšan Rudolf Feistsmantel (1805 –1871). Schopných drevorubačov posielal do viacerých lesných oblastí, kde pôsobili ako inštruktori.
Tento skvelý organizátor vypracoval viaceré inštrukcie, v ktorých sformuloval svoje odborné poznatky. Adresoval ich predovšetkým ťažobným majstrom. Uvádzal v nich povinnosti majstrov, cenník na odhadovanie škôd, ktoré spôsobovalo pasenie, manipuláciu s drevom, výrobu dreveného uhlia, využívanie lesov baníctvom či plavenie dreva. V rokoch 1809 až 1826 vydal protokol o svojich zalesňovacích prácach, do ktorého pridal aj svoj životopis.
Za úspešnú činnosť v lesníckej práci ho vyznamenal Hlavný komornogrófsky úrad. Na druhej strane ho však aj obvinili za zvýšenie prevádzkových nákladov. To však bolo pri maloplošnom hospodárení nevyhnutné.
Jeho poslednou prácou bol návrh na postavenie vysokej pece v Pohronskej Polhore. Len čo však návrh dokončil, ťažko ochorel a zomrel.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
