Vedci našli v hlavných vodných zdrojoch mayskej metropoly Tikal stopy kontaminácie anorganickými aj organickými jedmi.
Mayov mnohí vnímajú ako náprotivok antických Grékov v Novom svete. V niektorých ohľadoch to platí viac, v iných menej, v niektorých vôbec.
Podobnosť s Grékmi
Rozdelenie ich oblasti do prevažne mestských štátov pripomína grécke pomery. Platí, že Mayovia pokročili kultúrne najďalej zo všetkých pôvodných amerických etník, hoci mnohé zrejme prebrali od starších mexických kultúr. Ako jediní mali komplexné písmo, vynikajúco zvládli matematiku a astronómiu, vytvorili zložitý kalendár stále udivujúci neuveriteľne dlhým časovým rozsahom. Ich výtvarné umenie a, žiaľ, len v zlomkoch zachovaná literatúra sú pôsobivé doteraz. Ich éru poznačili, podobne ako v Grécku, ustavičné vzájomné vojny mayských štátov. Pri náboženských rituáloch obetovali ľudí. Nevyužívali koleso – prečo nie aspoň v ľuďmi ťahaných či tlačených kárach, hoci ich deti sa hrali s vozíkmi? Nerozvinuli metalurgiu. Pravda, bolo za tým skúpe životné prostredie, ktoré im v porovnaní s juhozápadnou Euráziou neponúklo dosť zdomácniteľných rastlín a zvierat na naozaj efektívnu produkciu potravín – nevyhnutný predpoklad civilizačného rozvoja. Všetko sa u nich krútilo okolo kukurice, fazule a tekvíc. Nemali veľké domáce zvieratá ako zdroj ťažnej sily na poliach či v záprahu, bremená nosili ľudia.
Veľký exodus
Klasická éra ich rozvoja bola v rokoch 200 až 900. Už v 8. storočí sa však objavili znaky úpadku. Vyvrcholilo to odchodom veľkej časti mayského obyvateľstva z oblasti Guatemaly a juhu mexického polostrova Yucatán do jeho severnej polovice v 9. a 10. storočí. V pozadí tohto zvratu histórie Mayov bola zmena klímy, najmä opakované silné dlhé suchá. A výsledok? Neúrody, vyostrenie konfliktov, politická nestabilita a kolaps. Príčinou mohli byť prírodné cykly, klíma sa v tom čase menila aj inde (v Európe sa oteplilo, čo umožnilo jej stredoveký rozkvet). Mayovia si však aj sami poškodili, pretože vďaka preľudneniu dochádzalo odlesňovaniu a následne k eróziám. Do konca 10. storočia sa už ich centrum presunulo na sever.Tikal (pôvodne Yax Mutal) sa nachádza v Peténskej panve na severe Guatemaly. Bolo to veľké mesto, centrum mocenského útvaru nad bežnou úrovňou mayského mestského štátu, skôr kráľovstvo. Vládcovia Tikalu mali politické, vojenské a ekonomické slovo v značnej časti mayskej oblasti. Stýkali sa s aj inými kultúrami pôvodných Američanov, predovšetkým s Teotihuacánom v strednom Mexiku (ten dokonca v 4. storočí dobyl Tikal). Tikal sa začal rozvíjať už v 4. – 3. storočí pred n. l. Vrchol však zažil v spomenutom klasickom období. Desiate storočie definitívne prinieslo Tikalu úpadok. Nestavali sa už nové veľké budovy, ničili sa staré, ľudia ho opúšťali a na konci tohto storočia už v ňom nežil takmer nikto. Pohltil ho tropický dažďový les. Tikal je však jedným z etalónov mayského výskumu. Z nápisov totiž poznáme zoznam jeho vládcov a našli sa aj hrobky mnohých z nich. Monumentálne ruiny Tikalu tvoria od roku 1979 súčasť Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zdeněk Urban
