Veda je ako padák. Funguje, len keď sa otvorí. Túto parafrázu známeho amerického príslovia z prvej polovice 20. storočia (pôvodne hovorilo o otvorenosti ľudských myslí) radi používajú v hnutí otvorenej vedy.
Čo teda treba vo vede otvárať, v čom je uzavretá? Môžeme vymenovať celý zoznam. Prvou položkou na ňom sú vedecké publikácie. Hnutie otvorenej vedy pôvodne vzniklo v dôsledku nedostupnosti vedeckých článkov. Veľká časť najaktuálnejšieho vedeckého poznania je ešte vždy za platobnými bránami alebo prístupná len pre predplatiteľov. Množstvo nových poznatkov, ktoré vedci (ale aj ľudia z praxe, študenti a mnoho ďalších) potrebujú prečítať, sa neustále zväčšuje a ceny, ktoré za ne vydavatelia pýtajú, sú čoraz vyššie. A to napriek tomu, že vedci vydavateľom posielajú svoje práce do časopisov bez nároku na honorár (a za recenzovanie tiež nedostávajú peniaze).
Ani najbohatšie univerzity na svete si už nemohli dovoliť predplácať všetko. Jedinou schodnou cestou pre budúcnosť vedeckej komunikácie sa stal otvorený prístup – online, bez bariér, bezplatne pre čitateľov. Takýmto spôsobom sa uverejňuje čoraz viac vedeckých článkov a kníh. Odvážnejší vydavatelia pri ňom otvárajú nielen výsledok – vedeckú publikáciu, ale aj proces, ktorým vzniká – recenzné konanie. Ak recenzenti súhlasia, môžu sa popri článku uverejniť ich komentáre a diskusia s autormi, ktoré viedli ku konečnej podobe článku.
Prístupné dáta
No prístup k literatúre nestačí. Otvoriť sa musia aj podkladové dáta k vedeckým článkom, presné metodiky alebo zdrojové kódy programov vytvorených pre potreby výskumu. Pre transparentnosť a dôveryhodnosť výskumu (pretože posudzovať článok bez možnosti vidieť dáta je ako posudzovať jazdené auto bez možnosti pozrieť sa pod kapotu), ale aj preto, že ich budú môcť použiť iní výskumníci ako základ, z ktorého budú vychádzať, alebo na porovnanie s výsledkami vlastnej práce. Príkladom takéhoto spoločného sprístupnenia dát je súbor údajov detailných zobrazení mikroštruktúry a prepojení v ľudskom mozgu získaný pomocou multimodálnych neurozobrazovacích techník, ktorý získal tím kanadských výskumníkov pod vedením Jessicy Royerovej (https://portal.conp.ca). Nemusí ísť len o dáta z moderných prístrojov v rámci prírodných vied a biomedicíny, ale napríklad aj o dáta z oblasti výskytu rôznych druhov rastlín a živočíchov, spoločenských výskumov, digitalizované archívne dokumenty alebo diela kultúrneho dedičstva. V tomto roku získal cenu v oblasti otvorenej vedy Národný archív Surinamu a Curaçaa za zverejnenie historických registrov otrokov spolu so súvisiacimi demografickými údajmi a detailmi významných udalostí jednotlivých ľudí, ktorí žili v otroctve.
Spolupráca bez hraníc
Spoločným sprístupnením dát sa otvárajú možnosti pre spoluprácu bez ohľadu na hranice krajín alebo vedných disciplín. Otváranie vedy sa však neobmedzuje len na iných vedcov, ide aj o komunikáciu s verejnosťou. Rovnako dôležité ako zverejnenie článkov a dát je ich vysvetlenie, aby aj bežný človek bez poznania odbornej terminológie pochopil, čo znamenajú. Tento spôsob ilustruje Earth observing dashboard (https://eodashboard.org), platforma troch spolupracujúcich kozmických agentúr – americkej (NASA), európskej (ESA) a japonskej (JAXA) – sprístupňujúca súbory údajov vychádzajúce z pozorovaní Zeme z obežnej dráhy. Tieto dáta ukazujú zmeny v atmosfére, vegetačnej pokrývke a ľudskej činnosti, ktorými naša planéta prechádza, a majú vplyv na poľnohospodárstvo a život ľudí vrátane napríklad pandémie ochorenia kovid. Jednotlivé témy sa prezentujú prostredníctvom fotografií a príbehov, ktoré interpretujú význam dát v súvislostiach.
Pomoc verejnosti
Ďalším krokom v otváraní vedy smerom k verejnosti je prizvať ľudí na spoluprácu. Túto stránku otvorenej vedy reprezentuje napríklad projekt FathomNet (https://fathomnet.org), globálna databáza obrázkov, ktorá vďaka spolupráci s komunitou umožňuje umelej inteligencii naučiť sa rozoznávať morské živočíchy a prispieť k riešeniu obrovskej úlohy monitoringu vývoja podmorských ekosystémov.
Možno otvárať všetko a všade? Prirodzene, nie. Sú údaje, ktoré musia ostať súkromné alebo prístupné iba v úzkom kruhu oprávnených partnerov. Otvorená veda tiež rešpektuje práva duševného vlastníctva a chráni osobné alebo citlivé údaje. Novým štandardom je však otvárať a sprístupňovať v maximálne možnej miere a uzatvárať iba v nevyhnutnej minimálnej miere.
Odbor podpory otvorenej vedy
CVTI SR
