Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) boli počas starších štvrtohôr, pleistocénu, jedným z najhojnejších druhov adaptovaných na chlad. Ich kedysi veľká populácia zanikla v dvoch vlnách – na konci pleistocénu vyhynuli kontinentálne populácie, v polovici holocénu nasledovalo vyhynutie reliktných populácií. Na Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori sa tak udialo pred 5 600 rokmi, na Wrangelovom ostrove v Severnom ľadovom oceáne pred 4 000 rokmi. Aby sa vedci dozvedeli viac o konci týchto rozmerných stvorení, tím výskumníkov evolučného biológa Vincenta Lyncha z americkej Univerzity v Buffale vzkriesil mutované gény mamutov na Wrangelovom ostrove.
Výskum vychádzal z dôkazov naznačujúcich, že ku koncu boli zvieratá postihnuté zmesou genetických defektov, ktoré mohli brániť ich vývoju a reprodukcii. Problémy mohli prameniť z rýchleho poklesu populácie, čo mohlo viesť ku kríženiu medzi blízkymi príbuznými a k nízkej genetickej diverzite. Takýto trend môže poškodiť druhovú schopnosť čistiť či obmedzovať škodlivé genetické mutácie.
Vedci porovnali DNA mamuta z Wrangelovho ostrova s DNA troch ázijských slonov a dvoch ďalších mamutov, ktoré žili, keď boli populácie cicavcov oveľa väčšie. Vedci identifikovali niekoľko genetických mutácií jedinečných pre wrangelovského mamuta. Ukázalo sa, že jeho genóm mal veľa škodlivých mutácií spôsobujúcich rôzne poruchy správania a vývoja.
Štúdia z roku 2017 predpovedá, že v mamutoch na Wrangelovom ostrove sa hromadili škodlivé mutácie. Našli sme niečo podobné a tieto predpovede sme testovali zmŕtvychvstaním mutovaných génov v laboratóriu, uviedol V. Lynch.
Zo stránky ScienceAlert spracovala BP
