Analýzy dvoch meteoritov z Marsu, známych pod menami Black Beauty a Lafayette, poukazujú na existenciu dávnej kvapalnej vody na tejto planéte.
Marťanské meteority sú úlomky hornín z tejto planéty, ktoré vymrštil do kozmického priestoru náraz asteroidu či jadra kométy na jej povrch. Dráhy ich napokon priviedli k Zemi, na ktorú dopadli. Analogickú triedu tvoria meteority z Mesiaca. V oboch prípadoch poznáme ich pôvod vďaka analýzam marťanských aj mesačných hornín sondami (v druhom prípade ich astronauti dopravili aj na Zem) a pri Marse tiež vďaka analýzam zloženia atmosféry. Meteoritov z Marsu sa na našej planéte našlo takmer 300, z Mesiaca približne 400, zväčša na miestach ako Antarktída a severoafrické či blízkovýchodné púšte, kde boli ľahšie rozpoznateľné na pozadí ľadu, snehu a piesku.
Dôkazy výskytu vody
V planetologickom a astrobiologickom výskume Marsu patrí k najdôležitejším otázkam výskyt kvapalnej vody – terajší i v minulosti. Pri minulom ide o to, že ak kedysi na Marse existovali teplejšie a vlhkejšie podmienky, mohol sa tam zrodiť autonómny typ života, alebo usadiť všeobecnejší typ vesmírneho života, čo i len na mikrobiálnej úrovni. Azda po ňom zostali aspoň fosílne pozostatky, tak ako poznáme na Zemi viac ako tri miliardy rokov staré mikrobiálne fosílie. Dva marťanské meteority teraz poskytli nové údaje o existencii kvapalnej vody na dávnom Marse krátko po jeho zrode a ešte pred necelou miliardou rokov.
Black Beauty
Prvá štúdia sa týkala meteoritu NWA 7034 známeho aj ako Black Beauty (Čierna kráska), ktorý dopadol na Zem v severozápadnej Afrike. V časopise Science Advances ju uverejnil tím, ktorý viedol Jack Gillespie z Lausannskej univerzity vo Švajčiarsku a Curtinovej univerzity v austrálskom Perthe. Skúmali 4,45 miliardy rokov staré zrnko minerálu zirkónu z NWA 7034. Našli geochemické podpisy tekutín s veľkým obsahom vody, evidentne z tamojšieho hydrotermálneho prostredia, ktoré pravdepodobne súviselo s magmou z prvej fázy vulkanizmu na planéte. Hydrotermálne prostredie, predovšetkým na morskom dne, sa považuje za kľúčový faktor zrodu života na Zemi. Vedcom pomohla najmä analýza atómov železa, hliníka, ytria a sodíka v zirkónovom kryštáli. Výsledky podporujú záver, že kvapalná voda bola na Marse už pred noachiánskym obdobím, t. j. skôr ako pred 4,1 miliardy rokov.
Lafayette
Druhá štúdia sa týkala meteoritu Lafayette, jedného z mála marťanských nájdených v Severnej Amerike. V časopise Geochemical Perspective Letters ju uverejnil tím, ktorý viedla Marissa Tremblayová z Purdueovej univerzity vo West Lafayette (štát Indiana, USA). Tento meteorit bol vymrštený z Marsu pred približne 11 miliónmi rokov. Patrí k najlepšie preskúmaným a už skoršie analýzy potvrdili, že na vzniku jeho materiálu na Marse sa podieľala kvapalná voda. Otázkou bolo kedy. Teraz sa podarilo určiť vek príslušných minerálov v meteorite. Pomohli pri tom atómy hélia, neónu a argónu. Výsledkom je, že materiál meteoritu Lafayette sa utvoril pred 742 miliónmi rokov. Na Marse už vtedy zrejme neboli veľké povrchové telesá kvapalnej vody, a táto podľa všetkého vznikla roztopením podpovrchového ľadu v permafroste v dôsledku lokálnej sopečnej činnosti.
Zdeněk Urban
