Porezanie papierom bolí. Časopisy, listy a knihy v sebe ukrývajú tento potenciál, zatiaľ čo iné druhy, napríklad tenký hodvábny papier alebo hrubší papier pohľadníc, spôsobia porezanie zriedkavejšie.
Vedci skúmali fyzikálne dôvody. Pri testoch so želatínovou replikou ľudského tkaniva zistili, že tenký list papiera má tendenciu vzpriečiť sa skôr, ako sa stihne do materiálu prerezať. Hrubý papier zvyčajne do materiálu vrazil, ale neprepichol ho. Podobne ako tupá čepeľ noža nesústredil silu do dostatočne malej oblasti. Fyzik Kaare Jensen a jeho kolegovia z Dánskej technickej univerzity uvádzajú, že hrúbka 65 mikrometrov bola na rezanie ideálna. Najzradnejší bol papier pre ihličkové tlačiarne, kým papier z rôznych časopisov skončil na druhom mieste. Svoju úlohu zohral aj uhol. Papier tlačený priamo nadol sa zarezával menej často, ako keď smeroval šikmo.
Výskumníci navrhli 3D tlačený nástroj Papermachete, ktorý pomocou prúžku papiera funguje ako nôž na jedno použitie. Čepeľ dokáže krájať uhorky, papriky, jablká, dokonca aj kuracie mäso. Nástroj by mohol slúžiť ako príbor s lacnými náhradnými čepeľami. K. Jensen dodáva, že plánujú skúmať realistickejšie materiály a nie želatínu: V ideálnom prípade by sme potrebovali testovacie subjekty, ale je ťažké nájsť dobrovoľníkov.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
