Parazity v úľoch

Včelárstvo má na Slovensku bohatú tradíciu a svojou úrovňou patrí na popredné miesta vo svete. Včely zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní rovnováhy v prírode a pomáhajú poľnohospodárom zvyšovať úrodu pestovaných plodín. Medzi ich najväčších nepriateľov patria parazity.

Už tisíce rokov ľudia pre svoj úžitok zdomácňujú rôzne druhy živočíchov. Väčšinou ide o stavovce, ktoré v dôsledku zdomácnenia alebo šľachtenia už nie sú schopné samostatne žiť vo voľnej prírode. Na rozdiel od nich si včela medonosná (Apis melifera) svoju potravu hľadá sama v prírode a jej nadbytky spolu so včelími produktmi (propolis, materská kašička, vosk a včelí jed) poskytuje človeku. Na to je však nevyhnutné, aby človek včelám zabezpečil úle ako obydlie, reguloval ich rozmnožovanie a likvidoval ich škodcov. V posledných rokoch často dochádza k veľkým úhynom včelstiev, a preto význam a dôležitosť včelárstva rastie. Zmeny teplôt, vietor, kvitnúce rastliny, geneticky modifikované organizmy, kočovné včelárstvo, hnojivá, ale predovšetkým choroby a škodcovia sú faktory, ktoré vyžadujú rýchly a správny zásah včelára. K významným škodcom včiel patria parazity.

Klieštik včelí

Klieštikovosť včiel (varroasis apium) je najväčším problémom včelárstva u nás aj v zahraničí. Ide o parazitárne ochorenie včelieho plodu a dospelých včiel, ktoré spôsobuje klieštik včelí (Varroa destructor). Klieštik včelí bol objavený v roku 1904 na ostrove Jáva. Pôvodne parazitoval len na včele indickej, neskôr sa preniesol aj na včelu medonosnú, ktorú začali dovážať do východnej a juhovýchodnej Ázie. V roku 1978 sa jeho prítomnosť na území Slovenska zistila v okrese Michalovce pri vyšetrovaní meliva (prašné výtrusy na spodku úľa). Kočovaním včelstiev sa klieštik postupne rozšíril aj do ostatných oblastí Slovenska. Telo klieštika má oválny tvar. Na ôsmich nohách má háčiky, ktoré mu umožňujú pevne sa prichytiť na telo včely. Pomocou hryzadiel dýkovitého tvaru prepichne jej mäkké časti tela, aby sa dostal k hemolymfe (krvná tekutina v tele bezstavovcov). Samičky klieštika sú väčšie ako samčeky. Ich telo je 1,5 až 1,9 mm široké a 1,1 až 1,5 mm dlhé a sú viditeľné aj voľným okom. Lesklý povrch tela s červenohnedým až hnedým sfarbením splýva s povrchom tela včiel, dokonca aj zloženie kutikuly (ochranná vrstva na povrchu tela niektorých bezstavovcov) klieštika a včely je veľmi podobné. Samčeky klieštika sú okrúhle a na rozdiel od samíc majú žltkasté sfarbenie a telo s priemerom 0,8 mm.

Rozmnožovanie klieštika prebieha len pri zaviečkovanom včeľom plode a populácia sa rozširuje hlavne na jeseň. Včelie larvy obsahujú chemické látky, ktoré priťahujú samičky parazita. Tie zaliezajú do buniek s larvami trúdov približne 40 hodín pred zaviečkovaním a do buniek s larvami robotníc asi 18 hodín pred zaviečkovaním. Do každej bunky so včelím plodom môže preniknúť aj viac samičiek. Pri reprodukcii dvoch alebo viacerých samičiek v bunke sa značne zvyšuje variabilita genetickej výbavy potomstva klieštika a tým sa zvyšuje aj ich vitalita. Včela, na ktorej parazitovalo viacero klieštikov, sa liahne oslabnutá, poškodená a neschopná vykonávať prácu v úli. Takéto včely majú nedokonale vyvinutý zadoček a krídla. Niekedy sa liahnu so zakrpatenými nohami alebo majú menší počet nôh. Zdravé včely ich vynášajú pred úľ, kde hynú. Klieštik včelí predstavuje pre včely riziko aj z hľadiska prenosu bakteriálnych, vírusových a mykotických ochorení. Z bakteriálnych ochorení je hlavne mechanickým prenášačom spór Paenibacillus larvae, ktorý je pôvodcom moru včelieho plodu, a Paenibacillus alvei, ktorý je jeden z pôvodcov hniloby včelieho plodu. Z vírusových ochorení je klieštik priamym vektorom vírusu deformity krídel. Taktiež je spúšťačom klinického priebehu vírusového ochorenia akútnej paralýzy včiel.

Júlia Jarošová, Daniela Antolová
Parazitologický ústav SaV, Košice

Tento článok vznikol v rámci projektu Centrum excelentnosti pre parazitológiu(kód ITMS 26220220022) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (1,0).