Hlavným cieľom vedcov a vedy ako takej je poznávanie sveta a celého vesmíru okolo nás, čo má viesť k zlepšeniu všetkých aspektov nášho života.
Najvyššie ocenenie vedca, ktorý svojím dlhodobým výskumom výrazne prehĺbil naše vedomosti v rôznych oblastiach, je Nobelova cena. Tú svojou poslednou vôľou založil švédsky vedec, priemyselník a filantrop Alfred Nobel, známy ako vynálezca dynamitu. Ceny sa udeľujú od roku 1901, a to za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatúru a mier (v roku 1968 pridala Švédska banka ešte cenu za ekonómiu). V priebehu času sa postupne začali objavovať pochybnosti, či sú Nobelove ceny udeľované objektívne a za tie skutočne najvýznamnejšie vedecké objavy. Vynárali sa rôzne návrhy na úpravu hodnotiaceho procesu i návrhy na nové ceny.
Až prišiel na scénu Marc Abrahams, redaktor a spoluzakladateľ časopisu Annals of Improbable Research (Kronika nepravdepodobného či podivného výskumu). M. Abrahams založil akúsi Antinobelovu cenu, ktorá sa udeľuje od roku 1991 pod názvom Ig Nobelova cena. Výraz Ig Nobel sa vyslovuje ignoble [ignoubl], čo znamená podlý, nehanebný či opovrhnutiahodný. Invenčný autor vymyslel príbeh o tom, že cena je pomenovaná podľa Ignaca, brata Alfreda Nobela. Ten však žiadneho brata nemal. Táto cena sa udeľuje za práce, ktoré sú síce publikované vo vedeckých časopisoch, ale ich tematika je tak trochu zvláštna či kuriózna a mnohí čitatelia nad ňou krútia hlavou, pričom sa pýtajú, načo je takáto veda dobrá.
Zmena definície
Podľa pôvodnej definície sa Ig Nobelova cena udeľovala za objavy a vedecké práce, ktoré by sa nemali alebo sa nedajú zopakovať. Táto mierne pohrdlivá a ironizujúca definícia bola neskôr zmenená, takže v súčasnosti sa cena udeľuje za objavy či vedecké výsledky, ktoré ľudí najprv rozosmejú a potom ich nútia zamyslieť sa. Zmena definície viedla k tomu, že vedci si získanie tejto ceny začali vážiť, zatiaľ čo pôvodná definícia často spôsobovala posmešné poznámky kolegov. Vážnosť cene dodal fyzik ruského pôvodu pôsobiaci vo Veľkej Británii Andre Geim, ktorý je jediným vedcom honosiacim sa Nobelovou aj Ig Nobelovou cenou.
Na rozdiel od Nobelových cien, ktoré sa udeľujú v pevne stanovených odboroch, sú ig-nobelovky udeľované v desiatich rôznych kategóriách určených podľa hlavnej témy ocenenej práce. Ig Nobelove ceny sa tradične odovzdávali počas galaprogramu vo veľkej aule Harvardovej univerzity, no od pandémie koronavírusu sa ceremónia koná len prostredníctvom webcastu. Aj doň však organizátori zakomponovali vtipné a originálne prvky. Medzi nimi aj prezentáciu 24/7, teda predstavenie výskumu v trvaní 24 sekúnd ukončené zhrnutím siedmimi slovami.
Oblizovanie či oživovanie
Tohtoročné Ig Nobelove ceny sa udeľovali v kategóriách chémia a geológia, literatúra, strojárstvo, verejné zdravotníctvo, komunikácia, medicína, výživa, vzdelávanie, psychológia a fyzika. Na vedeckých článkoch či prácach, ktoré boli tohto roku odmenené, by sme sa mali najprv zasmiať (alebo pokrútiť hlavou) a následne o nich aspoň trochu popremýšľať – možno to rozšíri náš obzor. Cenu za chémiu a geológiu získal poľský vedec Jan Zalasiewicz za vysvetlenie, prečo mnohí geológovia a archeológovia oblizujú nájdené kamene a študujú ich vlastnosti. Oblizovanie hornín patrí do arzenálu osvedčených pracovných metód geológov a paleontológov, napísal J. Zalasiewitz už v roku 2017. Dôvod oblizovania je ten, že na navlhčenom povrchu lepšie vyniknú textúry fosílií a minerálov, ktoré sa na suchom povrchu strácajú v zmäti mikroodrazov a mikrofraktúr.
Medzinárodný tím vedcov získal cenu za literatúru za skúmanie pocitov, ktoré v ľuďoch vyvoláva viacnásobné opakovanie toho istého slova. Cenu za strojárstvo dostal tím za výskumnú prácu, ktorá má vlastne so strojmi len málo spoločné. Výskumníci oživovali mŕtve pavúky, aby ich využili ako miniatúrne uchopovacie nástroje. Objavil sa názor, že ide o úsvit nového odboru nazvaného nekrorobotika.
Radomír Mlýnek
