Cit pre formalizmus a symetriu
Fascinovali ho problémy vzájomného pôsobenia žiarenia a hmoty, vznik častice z energie a naopak. Spoznal, že energia sa stáva hmotou a hmota energiou. Vytvoril vlnovú mechaniku elektrónu na relativistickom základe.
Správnu relativistickú pohybovú rovnicu elektrónu získal čisto matematicky. Len krása je pravdivá. Spoznal, že účinné fyzikálne zákony majú aj neuveriteľnú matematickú krásu. Boh je matematik. P. A. Dirac, anglický teoretický fyzik a matematik, dokázal účinnosť matematických prostriedkov pre rozvoj kvantovej teórie. Za objav nových produktívnych foriem atómovej teórie (vlnové rovnice v kvantovej mechanike) získal spolu s Erwinom Schrödingerom v roku 1933 Nobelovu cenu.
Jeho matka bola Angličanka, otec pôvodom Švajčiar. Narodil sa v Bristole, kde vyštudoval elektrotechnické inžinierstvo (1921). Pokračoval štúdiom matematiky, v Cambridgei získal doktorát v roku 1926. V roku 1927 sa oženil s Margit, dcérou známeho maďarského teoretického fyzika E. Wignera. Navštívil USA (1929) a podnikol cestu okolo sveta. V Cambridgei ho vymenovali za profesora matematiky (1932) na známej Lucasovej katedre, kde prednášal aj Newton a Maxwell. Tu pôsobil Dirac až do roku 1968. Od sedemdesiatych rokov bol profesorom Floridskej štátnej univerzity (USA). Prednášal a pôsobil na mnohých zahraničných pracoviskách (Kodaň, Göttingen, Leyden, Wisconsin, Michigan, Princeton).
Vo vede skúšame povedať niečo, čo ešte nikto nevie, takým spôsobom, aby to každý pochopil. Paul Dirac prejavoval výrazný cit pre formalizmus a symetriu matematických postupov. Vypracoval matematický aparát kvantovej mechaniky (1925), v rokoch 1926 – 1927 odvodil teóriu reprezentácií v kvantovej mechanike. Spracoval kvantovú teóriu elektrónov (1928) i teóriu dier (1930). Publikoval Princípy kvantovej mechaniky (1930).
Paul Adrien Dirac zasiahol do kvantovej mechaniky a elektrodynamiky, teórie polí a elementárnych častíc i do teórie gravitácie. Navrhol metódu kvantovania sústav s premenným počtom častíc a rozpracoval štatistiku častíc s poločíselným spinom. Vyslovil hypotézu o existencii magnetického monopólu (1931), predpovedal existenciu pozitrónu (1930) i antihmoty. V roku 1937 ponúkol hypotézu o časovej zmene gravitačnej konštanty. Predpovedal možnosť kreácie a anihilácie elektrónovo-pozitrónových párov. Usiloval sa kvantovať gravitačné pole, prepracoval teóriu miónu a elektrónu (1962). V sedemdesiatych rokoch študoval relativistické rovnice a možnosť zovšeobecnenia teórie gravitácie.
Dušan Jedinák
