Mnoho ľudí v prírode obdivuje motýle, pozoruje ich, ako lietajú, odpočívajú alebo prijímajú potravu. Už menej je známe, že tieto krehké tvory žijú v dospelom štádiu len niekoľko dní, prípadne týždňov a vo veľmi vzácnych prípadoch sa dožívajú temer jeden rok. Ich dlhovekosť je výnimočná, no nie nemožná.
Dlhovekosť platí väčšinou iba pre niektoré zimujúce druhy, napríklad babôčky, ktoré využívajú skrýše vo vegetácii (napr. lístie, dutiny stromov a podobné miesta), štrbiny naukladaného dreva, povaly, stodoly či opustené budovy. Po odpočinku po zimnom období sa prebudia a už od skorej jari bývajú v prírode aktívne. Môžu mať jednu aj viac generácií počas roka a keď príde čas, opäť vyhľadávajú svoje úkryty na prezimovanie.
Niektoré druhy majú obdobie pokoja aj v letnom období a v horúčavách vyhľadávajú takisto úkryty, čím sa, samozrejme, život motýľov predlžuje. Z uvedeného vyplýva, že aj štádium imága, teda dospelého jedinca, sa pri niektorých druhoch javí v určitom období života ako pokojové štádium.
Vajíčko, húsenica aj kukla
Viaceré druhy motýľov prezimujú v štádiu vajíčka, húsenice a veľmi často v štádiu kukly ako predposledného štádia svojho individuálneho vývinu. Niekedy sa stáva, že kukly v nepriaznivých rokoch preležia, teda prezimujú, viackrát. Keď má daný druh motýľa viacero generácií počas roka, aj štádium kukly sa objavuje v danom roku viackrát. Podobne je to pri štádiu vajíčka.
Kukla je typické štádium hmyzu s dokonalou premenou, teda aj motýľov. Označuje sa ako pokojové štádium. V skutočnosti v kukle prebieha rozsiahla prestavba larválneho organizmu, teda húsenice, na konečné štádium, ktorým je motýľ na konci individuálneho vývinu. Táto premena sa odborne nazýva vnútorná metamorfóza. V kukle sa každý orgán rozrušuje (histolýza) a znova utvára (histogenéza). Pri histolýze v určitom období majú pôvodné tkanivá kašovitý vzhľad. Centrá, okolo ktorých sa tvoria nové tkanivá a orgány, sa nazývajú imaginálne terčíky (histoblasty). Je až neuveriteľné, ako sa z húsenice – neraz nie príťažlivého červovitého vzhľadu – po jej zakuklení vyliahne nádherný motýľ. Je to zázrak prírody.
Rôzne miesta, spôsoby…
Pred zakuklením sa pri húseniciach prejaví činnosť určitých hormónov. Húsenica vo svojej definitívnej veľkosti postupne stráca hmotnosť, aj keď ešte prijíma potravu. Čoskoro prestáva jesť, opúšťa svoju hostiteľskú rastlinu a hľadá si miesto na zakuklenie. Niektoré druhy sa kuklia nad zemou, zvyčajne na suchej vegetácii a na rôznych predmetoch (napr. na múroch, stenách, kameňoch), iné druhy lezú po zemi aj niekoľko desiatok metrov a na zakuklenie si hľadajú vhodné úkryty pod suchou vegetáciou, napríklad lístím.
Počas dlhého vyhľadávania úkrytov pri lezení bývajú oveľa zraniteľnejšie a v nejednom prípade slúžia ako potrava pre mnohé živočíchy. Niektoré druhy si vytvárajú úkryty v zemi, pričom sa zavrtávajú do hĺbky niekoľkých centimetrov, dokonca aj hlbšie než 10 centimetrov.
Viaceré húsenice iných druhov sa zakukľujú voľne, iné si vytvoria kokóny (zámotky), ktoré slúžia ako ochrana budúcej kukly. Ochranné kokóny môžu byť nad povrchom zeme na vegetácii, v rôznych štrbinách, ale pri niektorých druhoch aj v zemi. Pri tvorbe zámotku larva niekedy využíva okrem pradivového vlákna a sekrétu aj vlastné chlpy, trus, hrabanku, humus, rozhlodané drevo, borku, piesok či iný materiál.
… aj zaujímavé maskovanie
Pred zakuklením húsenica nezriedka nápadne zmení sfarbenie, napríklad výrazne stmavne a vyprázdni črevný obsah. Zväčša zelená húsenica lišaja oleandrového býva vtedy takmer čierna. Po takejto činnosti sa aj zmenší. Niektoré druhy, napríklad lišaje, sa ešte natierajú špeciálnym výlučkom z úst a získavajú tak matne lesklý vzhľad.
Kukly motýľov bývajú v prírode dokonale ukryté a zamaskované, a to aj v prípade, že sú nad zemou, a preto ich zazrieme len zriedka. Kukly ukryté v zemi a na zemi sú obvykle tmavo sfarbené bez kresby. Naopak, kukly nad zemou bývajú svetlejšie a aj s určitou kresbou alebo výrastkami, čo umožňuje ešte dokonalejšie maskovanie v okolitom prostredí. Húsenice niektorých drobných mínovačov (živia sa vnútornými pletivami ihličia, pozn. red.) sa zakukľujú priamo v listovej míne.
Pred vyliahnutím imága nezriedka už zreteľne presvitá kresba krídel, v niektorých prípadoch aj zafarbenie tela motýľa. Často to vyzerá tak, akoby bol motýľ ukrytý pred samotným vyliahnutím v celofánovom obale. Veľmi krátko pred vyliahnutím motýľa sa kukla zreteľne roztiahne a vyrovná.
Kukly sa dajú v prírode nájsť v každom ročnom období, čo závisí od daného druhu, pri niektorých viacgeneračných druhoch aj dva- až trikrát počas sezóny. Pred vyliahnutím motýľa sa kukly niektorých druhov vysúvajú na pol tela von zo svojho úkrytu, napríklad z dreva, kôry, zeme a z iného substrátu.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
