Analýzy DNA svedčia, že údajné úsilie Inkov potrestať podmanených Chachapoyov vysťahovaním a násilnou asimiláciou zlyhalo. Alebo to skreslili španielske kroniky.
Juhoamerická ríša Inkov, podobne ako aztécka v Strednej Amerike, bola etnicky veľmi rôznorodá. Obe sa doformovali až v storočí pred príchodom Španielov. Conquistadorom v Peru (1531 – 1534) a Mexiku (1519 – 1521) pomohlo nielen to, že etniká podmanené Inkami či Aztékmi sa chceli oslobodiť za každú cenu, ale aj kolaborácia podrobených s votrelcami. Títo domorodí spojenci sa však prerátali. Španieli si ich totiž takmer všetkých vzápätí podmanili. A zväčša im bolo ešte horšie.
Výhody Európanov
Španieli popri odboji podmanených pôvodných Američanov proti Inkom a Aztékom ťažili najmä z iného. Mali kone, domorodcom neznáme, lebo pôvodné americké vyhubili zmeny klímy či ich vybili prví lovci ešte v praveku. Okrem toho mali nielen oceľové zbrane a brnenie, ale už aj strelné zbrane. Ak k tomu prirátame lepšie informácie a bojovú taktiku dobyvateľov… Skrátka – desiatky, stovky, najviac dva-tri tisíce Španielov tak vyhrávali bitky proti mnoho desaťtisícovým domorodým vojskám. Ich najstrašnejšiu zbraň by sme v súčasnosti zaradili medzi biologické zbrane hromadného ničenia. Do Nového sveta totiž zavliekli choroboplodné zárodky zo Starého sveta, proti ktorým pôvodní Američania nemali protilátky. Ťažké nútené práce, ktoré porazení nevydržali (impulz na dovoz otrokov z Afriky), hlad a bieda po podmanení si vyžiadali životy azda až 90 percent domorodcov. Inkovia (a Azékovia) však neboli holúbkovia – napokon, ako nijaké impérium. Inkovia svoju ríšu, v porovnaní s aztéckym impériom a mestskými štátmi zväčša stredoamerických Mayov, riadili súčasnými očami osvietenejšie a sociálnejšie.
Chachapoyas
Spletitosť predkolumbovských dejín Nového sveta dobre ilustruje výskum dvanástich vedcov z Nemecka a Peru. Viedli ich genetička Chiara Barberiová a lingvista Paul Heggarty z Inštitútu Maxa Plancka pre dejiny človeka v Jene. Výsledky uverejnili v časopise Nature Scientific Reports. Týkajú sa osudu pôvodných obyvateľov severoperuánskeho regiónu Chachapoyas po tom, čo si ich v 70. rokoch 15. storočia podmanili Inkovia. Andy sú tam najnižšie, takže je to prirodzený priechod z Amazónie na pobrežie Tichého oceánu. Chachapoyovia tieto končiny obývali až po východné svahy, zónu hmlových pralesov. Chachapoyovia tvorili niekoľko politických celkov so spoločnou kultúrou, nie však pralesnou. Vynikali monumentálnymi stavbami, ako je pevnosť Kuélap, nazývaná aj Machu Picchu severu.
Bojovníci z oblakov
Inkovia v Chachapoyas narazili na prudký odpor domorodcov. Volali ich bojovníci z oblakov. Oblasť dobýjali dlho a stálo ich to veľa vojakov a prostriedkov. Preto sa rozhodli Chachapoyov potrestať masovým vysťahovaním, aby sa rozplynuli v iných etnikách v rámci ríše. Nebola to genocída, fyzicky mali Chachapoyovia prežiť. Zaniknúť však mali ich kultúra a jazyk chacha. Inkovia teda na nich chceli prakticky spáchať etnocídu. Neraz využívali masové presídlenie ako politický nástroj, donútili opustiť domovy milióny ľudí. Tak to tvrdila inkská ústna tradícia, zapísaná v španielskych kronikách desaťročia po dobytí ríše Inkov. Lenže z nových analýz DNA vyplýva, že Chachapoyovia zostali geneticky odlišnou skupinou. Neasimilovali sa (aspoň nie väčšinovo) s obyvateľmi jadrovej či niektorej periférnej inkskej oblasti.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
