V unikátnej záhradke vedci po prvý raz v histórii vypestovali rastlinky z inej než pozemskej pôdy – z mesačného regolitu.
Skúsení záhradkári vedia, že dobrá úroda závisí okrem iných parametrov aj od zloženia a vlastností pôdy, v ktorej rastliny rastú. V svetovo prvej minizáhradke s vesmírnym podtextom vedci z Floridskej univerzity v Gainesville vypestovali rastlinky zo semien zasadených do mesačnej pôdy. Ide o prvý krok k cieľu pestovať rastliny na Mesiaci, ktoré by boli zdrojom potravy aj kyslíka počas dlhotrvajúcich pobytov astronautov na našom najbližšom vesmírnom susedovi.
Experiment mal preukázať – a aj preukázal – schopnosť vyklíčenia semien aj v prostredí, ktoré je pre ne nehostinné. Vedci naň použili 12 gramov lunárnej pôdy, nazývanej aj regolit. Vzorky pôdy požičané od NASA priviezli na Zem astronauti misií Apollo 11, 12, 17. Súhrnný článok podrobne opisujúci celý experiment, ktorého autormi sú Anna-Lisa Paulová, Stephen M. Elardo a Robert Ferl, bol publikovaný v časopise Communications Biology. Na experiment poslúžili semienka arábovky (Arabidopsis), ktorá sa často používa pri výskume rastlín, pretože jej genetický kód je úplne zmapovaný. Zasadili sme ich, odišli sme na niekoľko dní preč a keď sme sa vrátili, s úžasom sme zistili, že všetky semená vyklíčili. Nepredvídali sme to. Prezradilo nám to, že lunárna pôda nenarúša hormóny a signály podieľajúce sa na klíčení, povedala A.-L. Paulová.
Po určitej dobe však vedci pozorovali rozdielnosti medzi rastlinami rastúcimi v mesačnej pôde a kontrolnou skupinou rastlín rastúcich v pôde simulujúcej mesačnú zeminu. Ukázalo sa napríklad, že niektoré z rastlín rastúcich v regolite boli menšie, rástli pomalšie a mali väčší rozptyl veľkosti než kontrolná skupina rastlín. Administrátor NASA Bill Nelson sa vyjadril, že tento výskum má mimoriadny význam pre dlhodobé ciele v oblasti výskumu vesmíru pilotovanými letmi, ale môže mať implikácie aj pre pestovanie plodín v oblastiach Zeme s drsnými podmienkami.
RM
