Robotické výskumné vozidlo NASA Perseverance našlo v marťanskom kráteri Jezero zhluky minerálov s rozmanitými organickými látkami.
Napriek všetkým rozdielom má prostredie Marsu v našej Slnečnej sústave predsa len najbližšie k pozemskému. Je tak prvé na rade pre astrobiológiu, skúmanie možností mimozemského života. Zatiaľ však poznáme iba jediný typ života – ten náš, a to nás obmedzuje. Vôbec totiž nie je vytesané do kameňa, že pozemský život sa dá použiť ako etalón pri hľadaní iných. A bráni nám to aj plne pochopiť samých seba. Lebo k pilierom vedy patrí možnosť porovnávať – keď skúmame unikátne javy ako život a človeka, bez porovnávacej vzorky iných biológií a inteligencií tápeme. Astronómia však ukázala materiálnu jednotu vesmíru, preto môžeme čakať aspoň spoločný chemický a geologický základ, čo potvrdil aj priamy výskum iných telies našej Slnečnej sústavy.
Od vody k uhlíku
Na Marse sa v astrobiologickom kontexte zväčša všetko točí okolo hľadania terajšieho či minulého výskytu kvapalnej vody. Logicky, vo vzťahu k pozemskému životu, nevyhnutnému východisku astrobiológie, je to nenahraditeľné biologické rozpúšťadlo. Dosiaľ uvažované možnosti, napríklad amoniak, sú oveľa menej efektívne. Na Marse je vody dosť, ibaže zmrznutej na ľad alebo sneh, či vo forme pary. Astrobiologický dôraz je však na prívlastok kvapalná, pretože tam, kde na Marse je či bola kvapalná voda, by mali byť aj väčšie šance na objav prípadného života. Nuž a sama kvapalná voda by nestačila, keby ju nevyužívali živé štruktúry založené na zložitých molekulách organických látok vybudovaných okolo atómov uhlíka.
Niektoré typy organických látok aj zložky pozemského života sa už na Marse našli. Priamo na planéte to bolo najmä vďaka robotickému prieskumnému vozidlu – roveru NASA Curiosity v kráteri Gale. A nepriamo aj na Zemi, v meteoritoch, ktoré k nám dorazili po dávnom vymrštení z povrchu Marsu nárazom asteroidu či jadra kométy. Najnovším príspevkom sú výsledky skúmania dna marťanského krátera Jezero, uskutočnené aparatúrou SHERLOC (Scanning Habitable Environments with Raman and Luminiscence for Organics and Chemicals; skenovanie potenciálne obývateľných prostredí Ramanovou a luminiscenčnou metódou pri hľadaní organických a iných chemických látok) roveru NASA Perseverance. V časopise Nature ich uverejnil medzinárodný tím na čele so Sunandou Sharmaovou z Laboratória pre prúdový pohon NASA pri Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene (USA).
Vytrvalosť vo vyschnutom jazere
Kráter Jezero, nazvaný po niekoľkých bosnianskych sídlach, bol kedysi jazerom, ako naznačuje už jeho meno jasne zrozumiteľné všetkým, ktorí ovládajú niektoré slovanské jazyky. Jeho pôvod dokladá celý súbor charakteristických geologických útvarov a znakov na dne, okrajoch aj v najbližšom okolí. Nachádza sa na rozhraní oblasti Syrtis Major, bývalej obrovskej, ale nízkej štítovej sopky, a veľkej dopadovej panvy Isidis Planitia. Priemer krátera je 45 kilometrov. Na jeho dne sú minerály zo skupín uhličitanov, ílov a sulfátov. To spolu s jasne vymodelovanou vejárovou riečnou deltou rozhodlo o jeho výbere ako miesta pristátia Perseverance (z angl. vytrvalosť). Jazero v ňom existovalo súbežne so sieťami riečnych údolí inde na Marse a vzniklo stálym splavom vôd z okolia. Rover Perseverance v ňom skúmal tri nenarušené plochy v geologickej formácii Máaz a ďalších sedem plôch v Máaz a formácii Séítah, z ktorých ramenom obrúsil prach a zvetranú hornú vrstvu.
Zdeněk Urban
