Hoci o slnku vieme veľa, zďaleka nie všetko. A niekedy nás dokáže zaskočiť aj taká banálna otázka, ako je písanie slova slnko/Slnko.
Nebeské teleso vyžarujúce svetlo a teplo sa v súčasnej spisovnej slovenčine nazýva slnko. Pôvodnejší názov slnce (staroslovienske slъnьce), ku ktorému v 17. storočí pribudlo synonymum slnko, sa časom dostal na perifériu našej slovnej zásoby. V súčasnosti ho pri živote udržiavajú väčšinou len spisovatelia a básnici (Nad strechou veľkého paláca sa zimné slnce potáca…). Vo väčšine jazykových prejavov sa používa slovo slnko ustálene ako všeobecné podstatné meno, teda apelatívum, v podobe s malým začiatočným písmenom, napr. Pracovali sme až do západu slnka. – Nepozeraj sa do slnka, lebo oslepneš. – Lúče slnka osvetľovali izbu. – Kocúr sa vyhrieval na slnku. – Je nad slnko jasnejšie, že Boh stvoril ženu, aby skrotil muža (Voltaire).
V astronomickej terminológii sa od všeobecného podstatného mena slnko utvorilo vlastné meno nebeského telesa (astronymum) Slnko ako pomenovanie hviezdy našej planetárnej sústavy, napr. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem. – Bez Slnka by neexistoval život na Zemi. – Odkiaľ berie Slnko energiu, ktorú neustále vyžaruje do okolia? Apelatívom slnko sa v astronómii niekedy nazývajú hviezdy iných planetárnych sústav, napr. Medzi novoobjavenými telesami sú aj planéty s dvoma slnkami či minislnečný systém, kde okolo trpasličieho slnka obiehajú malé planétky. – Planéta troch sĺnk sa nachádza asi 340 svetelných rokov od nás. Vlastnými menami sa v astronomickej terminológii označujú aj planéty našej slnečnej sústavy Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, ako aj prirodzený satelit Zeme – Mesiac, napr. vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou; pristátie na Mesiaci; povrch Mesiaca.
Podobne sa popri astronyme Mesiac používa apelatívum mesiac, ktorým sa nazývajú prirodzené satelity iných planét, napr. Každá prirodzená obežnica planéty, trpasličej planéty alebo planétky sa nazýva mesiac. – Tak ako sa Mesiac každým rokom postupne odpútava od Zeme, unikajú aj iné mesiace od svojich pridružených planét.
Popri astronyme Galaxia označujúcom našu hviezdnu sústavu nazývanú aj Mliečna cesta sa používa apelatívum galaxia na pomenovanie iných hviezdnych sústav, napr. Naša Galaxia je len jedna z množstva hviezdnych ostrovov, ktoré nazývame galaxie.
Astronymá Slnko a Mesiac sa teda používajú predovšetkým v odborných textoch ako názvy vesmírnych objektov našej slnečnej sústavy, kým v iných štýloch sa tieto telesá viditeľné na oblohe nazývajú zvyčajne všeobecnými podstatnými menami slnko a mesiac, napr. Na oblohe svietil mesiac. – Krajinu ožiaril svit mesiaca. – Správa sa, akoby spadol z mesiaca. Pri písaní veľkého či malého začiatočného písmena je určujúci štýl a kontext. Tak sa môže stať, že v odbornom texte nájdeme spojenie spln Mesiaca s veľkým začiatočným písmenom, napr. Spln Mesiaca je fáza, v ktorej Slnko osvetľuje celú privrátenú stranu k Zemi, ale v beletrii bude spln mesiaca s malým m, napr. Keď nadišiel spln mesiaca, vyšla z domu o polnoci v tmavých šatách, bosá, s rozpustenými vlasmi. Na druhej strane spojenia ako prvý človek na Mesiaci môže mať rovnakú grafickú podobu vo všetkých jazykových štýloch.
Katarína Kálmánová
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave
