Už roky sa hovorí, že výsadba stromov môže pomôcť zachrániť svet pred globálnym otepľovaním. Táto mantra však bola skôr vyjadrením viery. Teraz sú však už k dispozícii aj údaje o tom, že ak sa vysadia správne druhy stromov v správnych pôdnych typoch po celej planéte, nové lesy by mohli v nasledujúcich 40 až 100 rokoch zachytiť 205 gigaton oxidu uhličitého. Obnova lesov je v súčasnosti naším najsilnejším planetárnym riešením, tvrdí Tom Crowther, profesor globálnej ekológie ekosystémov na Spolkovej vysokej technickej škole v Zürichu a autor štúdie publikovanej v časopise Science. Študijný tím analyzoval takmer 80 000 satelitných fotografií stromovej pokrývky na celom svete a spojil ich s obrovskými globálnymi databázami o pôdnych a klimatických podmienkach. Vedci vytvorili podrobnú mapu, koľko stromov by Zem mohla prirodzene podporovať. Zaznačili, kde lesy rastú teraz a kde by mohli rásť, okrem oblastí, ako sú púšte a savany, kde sú ťažké, resp. kde na to podmienky nie sú. Tím potom odčítal existujúce lesy a mestské oblasti, ako aj poľnohospodársku pôdu. Ukázalo sa, že až 0,9 miliardy hektárov by sa mohlo zalesniť, čo by mohlo stáť asi 300 miliárd dolárov. Navyše – nové lesy by pomohli obnoviť biodiverzitu, pretože hrozí vymiznutie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Má to však aj jeden háčik – viac stromov spotrebuje viac vody, čo by mohlo ohroziť poľnohospodárstvo či iné ľudské aktivity v suchších oblastiach.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
