Sliepočka vodná (Gallinula chloropus) je nenápadný druh vtáka z čeľade chriašteľovitých. Je skôr samotár, žijúci na pomaly tečúcich alebo stojatých vodách. So sliepkou, ktorú poznáme z našich dvorov, nemá okrem mena veľa spoločného.
Najčastejšie nájdeme sliepočku na malých vodných plochách s bahnitým dnom, pri brehoch mierne obrastených trsťou, mladými jelšovými alebo vŕbovými kríkmi. Tam sa nachádza dostatok potravy a zároveň vhodné miesto na hniezdenie. Keď si párik sliepočiek vyberie miesto pre svoje hniezdo, vymedzí si revír. Spočiatku sú vo svojom novom domove opatrné, vychádzajú na hladinu veľmi obozretne a netrúfajú si vyplávať na otvorenú hladinu. Aj preto musíme mať veľké šťastie, aby sme sliepočku mohli pozorovať.
Ak však túto možnosť máme, je to zážitok. Pri plávaní tento vodný vták vyzerá, akoby šliapal vodu. Dôvodom je zaujímavá skutočnosť – ako jeden z mála vodných vtákov nemá plávacie blany. Vďaka dlhým prstom bezpečne chodí po bahne, trsoch pri brehu aj po konároch. Sliepočku vodnú poznáme aj pod názvom sliepka vodná alebo sliepočka zelenonohá, podľa zelenkastej farby jej nôh.
Ochrana územia
Samček zvyčajne pláva po vodnej ploche, aby chránil svoje územie a samičku. Po opätovnom preplávaní revíru po jeho okrajoch a uistení sa, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ju zavolá k sebe. Niekedy zbadá ohrozenie napríklad v podobe blížiaceho sa konkurenta. Je ním nový samec, hľadajúci si partnerku. Vtedy začne samček na hranici svojho teritória nervózne plávať hore-dole, od jedného brehu k druhému a zľahka mykať krátkym chvostom. Pláva bokom k nepriateľovi a ukazuje úzke biele pásiky na krídlach. Potom sa otočí, zdvíha tmavé trtáčové krovky a ukazuje biele podchvostové krovky. Touto optickou signalizáciou sa snaží odstrašiť blížiaceho sa votrelca.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v septembrovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Text a foto Ivan Kňaze
