Dávne kultúry sú v súčasnosti vnímané predovšetkým cez ich materiálnu kultúru. Tvorili ich však ľudia, ktorí neustále prijímali nové myšlienky a prispôsobovali ich svojmu videniu sveta. Komunikačnými kanálmi, ktoré to umožňovali, boli predovšetkým rieky.
Občianske združenie Collegium Myssle s finančnou podporou Karpatskej nadácie zorganizovalo plavbu na plavidle vyrobenom z jedného kusa dreva, tzv. monoxyle. Tento druh člna sa využíval v rôznych vyhotoveniach po celom svete. Nálezy monoxylov v Európe evidujeme už v kamennej dobe a používali sa až do 19. storočia, pričom na niektorých miestach sveta sa používajú doteraz. Z hľadiska archeologickej evidencie ide o najstarší a najdlhšie používaný druh plavidla na svete.
Splavovanie našich riek
Monoxyly sú najčastejšími nálezmi riečnych plavidiel v Európe. Výnimkou nie je ani Slovensko, aj keď o viacerých monoxyloch, ktoré máme možnosť obdivovať v niektorých múzeách, neboli doposiaľ publikované informácie, resp. neboli predmetom podrobného výskumu. Aj u nás sa začína situácia meniť, čo dokazujú predovšetkým nedávno zverejnené a v súčasnosti skúmané monoxyly z protohistorického obdobia. Ďalšie nám doteraz svoje tajomstvá neprezradili a čakajú na svoju chvíľu.
Istotne nešlo o jediný typ plavidla, ktorý sa na našich riekach používal. Predpokladá sa, že snáď ešte v hojnejšom počte boli vyrábané člny z prútia a koží. Tie boli podstatne ľahšie, čo umožňovalo ich jednoduchšie prenášanie, ale aj ľahšiu manipuláciu na dravších tokoch riek. Tie však majú v porovnaní s monoxylmi omnoho menšiu šancu na zachovanie. Masívnejšie a ťažšie lode vyrobené z jedného kmeňa stromu boli vhodnejšie na plavbu na stojatých vodách, jazerách a pomaly tečúcich riekach.
Práve rieky s pomalým tokom sú typické pre oblasť juhovýchodného Slovenska. Aj tu sa podarilo objaviť monoxyly. Ich vek je nateraz otázkou budúceho výskumu. Napriek tomu je ťažké si predstaviť, že by potenciál týchto riek v mladšom praveku nebol využitý aj týmto spôsobom. Z hľadiska Európy je najlepšie doložené používanie monoxylov v bronzovej dobe vo Veľkej Británii. Vo všeobecnosti sa pre túto dejinnú etapu nepochybuje o ich prítomnosti aj v pevninskej Európe.
Predchodcovia lodí u nás
Doklady lodí z bronzovej doby poznáme predovšetkým z oblasti Stredomoria, ale aj niektorých ďalších prímorských európskych krajín, a nielen tých z jedného kusu dreva, ale aj komplikovaných kompozitných lodí. Nepriame doklady takýchto lodí zasa poznáme zo severnej Európy, kde sa na skalách nachádzajú ich rytiny. Vo vnútrozemí je dokladov o plavidlách z bronzovej doby podstatne menej. Napriek tomu existujú, aj keď sú zatiaľ len nepriame.
Medzi najpresvedčivejšie patria nádoby v tvare lodičiek z archeologického náleziska v Nižnej Myšli. Obľúbeným motívom v bronzovej dobe na Slovensku mala byť tzv. slnečná bárka. Ide o motív lode so slnečným kotúčom v jej strede, ktorý by mal znázorňovať jeden z cyklov putovania slnka počas dňa a (v tomto prípade) noci. Vyskytuje sa ako výzdobný motív na bronzových predmetoch, ale aj ako samostatné plastiky z bronzu alebo hliny. V súčasnosti je však pôvodná interpretácia tohto motívu vo väčšine prípadov spochybňovaná. Predstava slnečnej bárky je opodstatnená predovšetkým pre prímorské oblasti Európy a Stredomoria. Napriek tomu sa na niektorých nálezoch zo strednej Európy nachádzajú presvedčivejšie vyobrazenia bárky alebo lode, pričom tieto nálezy vo všeobecnosti nie sú spochybňované. Z hradiska na Devíne, ktoré sa v bronzovej dobe nachádzalo na súčasnom hradnom kopci, pochádza hlinená plastika interpretovaná ako model monoxylu, teda lode vyrobenej z jedného kusa dreva. O opodstatnenosti tejto interpretácie je však možné polemizovať. Napriek tomu, že doklady o prítomnosti lodí na území Slovenska sú vzácne, o ich existencii v bronzovej dobe nepanujú žiadne pochybnosti.
Po stopách predkov
Občianske združenie Collegium Myssle spravuje archeoskanzen v Nižnej Myšli, ktorý sa nachádza na pôvodnom archeologickom nálezisku z bronzovej doby. Na tomto významnom nálezisku sa nachádzalo rozsiahle pohrebisko a opevnené sídlisko spĺňajúce funkciu dôležitého centra obchodu, remesiel, náboženstva a moci. Rozsah a bohatosť náleziska poukazuje na vyspelú spoločnosť, ktorá toto miesto obývala. V súčasnej archeologickej terminológii hovoríme o otomansko-füzesabonyskom kultúrnom komplexe.
Ľudia stotožňovaní s touto archeologickou kultúrou budovali na našom území prvé kamenné hradby, vyrábali prvé bronzové meče a ich bohatstvo z veľkej časti záviselo od diaľkových obchodných kontaktov. V opevnených centrách obchodovali s jantárom z Baltu, ale našli sa aj mušle zo Stredomoria alebo z delty Dunaja pri Čiernom mori. Sami pritom boli obchodníkmi s meďou, zlatom a výrobkami z bronzu.
Diaľkové obchodné cesty viedli predovšetkým popri dominantných riekach v regióne. Aj samotné rieky boli s veľkou pravdepodobnosťou splavované a využívané pri transporte ľudí a tovaru. Ponúkali pomerne bezpečnú cestu a pohodlné prekročenie riek z jedného brehu na druhý. To platilo predovšetkým pre pomaly tečúce rieky, ktoré bolo možné splavovať bez väčšej námahy aj proti prúdu rieky.
K takým riekam patrí aj Tisa. Bola matkou mnohých kultúr, ktoré vďaka nej prosperovali. Oblasť severného Potisia formovali práve ľudia a myšlienky, ktoré sa prostredníctvom nej šírili ďalej na sever a západ. Aj ľudia z opevneného sídliska v Nižnej Myšli patrili do sféry archeologickej kultúry, ktorá sa sformovala v Potisí. Nálezy hlinených modelov lodiek na tomto archeologickom nálezisku podnietili výpravu po stopách týchto ľudí. Členovia o. z. Collegium Myssle spolu s niekoľkými dobrovoľníkmi a s finančnou podporou Karpatskej nadácie vyrobili monoxyl, plavidlo z jedného kusa dreva.
Text a foto Mgr. Štefan Olšav, PhD.
Archeologický ústav SAV, v. v. i.
