Priemerná teplota oceánu bola v roku 2019 o 0,075 stupňa vyššia, ako bol priemer z rokov 1981 – 2010. Podľa vedcov tak svetové oceány dosiahli v roku 2019 rekordnú teplotu.
Globálne otepľovanie má však vplyv nielen na oceány a moria. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Lausanne (EPFL) a Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesov, snehu a krajiny (WSL) v spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami chceli najnovšou štúdiou vyplniť medzery vo vedeckých poznatkoch o vplyve zmeny klímy na vodné zdroje vo Švajčiarsku. Tím vyvinul matematický model s otvorenými zdrojmi a vytvoril podrobnú metodiku na jednoduchšie porovnávanie s inými súbormi údajov. Výsledky štúdie vyšli v časopise Hydrology and Earth System Sciences. A výsledok?
Vedci zistili, že teplota švajčiarskych riek, podobne ako teplota svetového oceánu, stúpa. Táto situácia zaťažuje ekosystémy a mohla by obmedziť aj využívanie riečnej vody vo švajčiarskom jadrovom a vodnom priemysle.
Narušená rovnováha
Roztopená voda zo snehu a ľadovcov už dlhší čas obmedzuje otepľovanie švajčiarskych riek. To riekam umožňuje udržiavať relatívne nízku teplotu po celý rok. Výkyvy letnej teploty, najmä od prelomu storočia, však ohrozujú túto krehkú rovnováhu. V roku 2018 museli švajčiarski ochranári prírody presunúť populácie rýb do potokov vo vyšších nadmorských výškach, aby tak zabránili úhynu rýb z prehriatia, nedostatku vody a vznikajúcich chorôb.
Vedecký tím analyzoval trendy teploty rieky a prietokov v celom Švajčiarsku pomocou dvoch súborov údajov – záznamov po roku 1979 z 33 meracích miest a záznamov po roku 1999 z 52 lokalít. Po analýze vedci zistili, že riečne vody sa od roku 1980 zahrievali priemerne o 0,33 °C za desať rokov a za posledných 20 rokov o 0,37 °C za desaťročie.
Boli sme prekvapení, keď sme zistili, že švajčiarske rieky sa takto zahrievajú. Všeobecne platilo, že topenie snehu a ľadovcov a následné vtekanie tejto vody do jazier vyvažovalo účinky teplejšieho vzduchu na švajčiarsku náhornú plošinu. To už nie je pravda, uviedol vedec laboratória CRYOS EPFL a vedúci výskumného tímu Adrien Michel.
Zvyšovanie prahu
Vedci tiež zaznamenali v priemere 3 % pokles výtoku vôd z ľadovcov za posledných 40 rokov a pokles o 10 % v posledných dvoch desaťročiach. Ak tento trend bude pokračovať, je pravdepodobné, že zvýšenie letnej teploty v riekach a potokoch sa z dôvodu nižšieho objemu vody zvýši, najmä po dokončení roztápania sa ľadu.
Adrien Michel je presvedčený, že tieto zistenia majú dôležitý vplyv na predpovede počasia a stratégie prispôsobenia sa zmene klímy, a to nielen pre populácie rastlín a voľne žijúcich živočíchov: Všeobecne sa verí, že jeden alebo dva stupne oteplenia nezmenia veľa. Pravda je, že ekosystémy nie sú dostatočne odolné na to, aby sa dokázali vyrovnať s tým, keď teplota niekoľkokrát do roka prekročí určité prahové hodnoty, najmä v lete. Ohrievanie o niekoľko stupňov znamená, že sa tieto prahy prekročia oveľa častejšie. Inými slovami, globálne otepľovanie, zvyšujúce sa až o 2 °C v zime a 4 °C v lete, vystavuje celé ekosystémy stresu. A aj keby sa situácia riešila presťahovaním populácie rýb do vyšších polôh, Adrien Michel tvrdí, že takýto krok by mohol mať neznáme a potenciálne nepriaznivé dôsledky na hostiteľský vysokohorský ekosystém.
Otepľovanie riek však ovplyvňuje nielen ekosystém, ale aj švajčiarsky jadrový priemysel. Napríklad v lete roku 2018 zákonné požiadavky prinútili elektráreň Mühleberg znížiť výrobu, pretože rieka Aare, z ktorej odoberá vodu na chladenie svojich systémov, bola priveľmi teplá.
BP
Foto Pixabay
