V rozsiahlom regióne na severe Botswany sa mali objaviť vôbec prví ľudia súčasného typu niekedy pred 200-tisíc rokmi a v úrodnej krajine okolo obrovského jazera Makgadikgadi zotrvali najmenej 70-tisíc rokov. Už nejaký čas je jasné, že anatomicky novodobí ľudia sa objavili v Afrike zhruba pred 200-tisíc rokmi. Dlho sa však debatovalo o tom, kde presne sa objavili, povedala vedúca najnovšej štúdie profesorka Vanessa Hayesová z univerzity v austrálskom Sydney. Spolu so svojím tímom sa na určenie kolísky ľudstva dostali cez krvné vzorky získané od obyvateľov Namíbie a Juhoafrickej republiky. Skúmali mitochondriálnu DNA, ktorá sa dedí po materskej línii a ktorej sekvencie sa nemenia po celé generácie. Zamerali sa na rodovú líniu L0 spájanú s najstaršou ľudskou populáciou. Sledovali však aj ďalšie vedľajšie línie z rôznych miest v Afrike. Poznatky získané z genetickej analýzy potom prepojili s jazykovými a geografickými údajmi, ako aj s klimatickými modelmi. Ako miesto zrodu ľudstva im vyšla terajšia, z veľkej časti púštna oblasť Makgadikgadi-Okavango. Aj keď štúdia vyšla v prestížnom časopise Nature, výskum vyvolal aj rad kritík. Podľa paleoantropológa Chrisa Stringera z londýnskeho Prírodopisného múzea je veľmi problematické určovať pomocou genetickej analýzy miesto vzniku ľudstva na takom rozľahlom území, ako je Afrika, navyše, keď vedci pracovali len so zlomkom genetického dedičstva ľudstva. Genetičke Sarah Tishkoffovej z Pensylvánskej univerzity sa zase nepáči, že výskumníci skúmali len genetické vzorky súčasných ľudí, ktorých výpovedná hodnota mohla byť silne ovplyvnená množstvom dávnych presunov obyvateľstva.
