Space Shuttle, známy aj ako Space Transportation System (STS), je jedným z najznámejších programov amerického vesmírneho strediska NASA. Často sa stretávame s jeho detailnou históriou od vývojového programu, rozvoja, realizácie až po samotné misie.
Zameriavame sa na pokroky a míľniky dosiahnuté vo vesmíre, ale zabúdame na to, že keby sme na to nemali vyspelú techniku, tak ich nikdy nedosiahneme. Poďme sa preto bližšie pozrieť na technickú stránku raketoplánov.
Kabína pre posádku
Orbitálna (družicová) časť má podobu dolnoplošníka s nezávislým krídlom v tvare dvojitej delty. Vnútri krídla, v miestach, kde sa mení jeho šípovitosť, je umiestnená podvozková šachta. V spodnej časti je krídlo spojené s nosnou konštrukciou. Krídlo je k trupu pripevnené napínacími skrutkami, ktoré sú umiestnené pozdĺž horného poťahu krídla. Trup raketoplánu tvorí klasická pološkrupinová konštrukcia z hliníkových zliatin. Jeho dĺžka je 37 m a je rozčlenený do troch hlavných stavebných prvkov.
Predná časť trupu má dĺžku 8,74 m. Nachádzajú sa tu predný model reaktívneho systému orientácie a stabilizácie RCS (Reaction Control System) a šachta pre prednú podvozkovú nohu. V hermetizovanom úseku je kombinovaný pracovný a bytový priestor posádky (pre 3 osoby) a letových špecialistov (4 až 7 osôb). V troch podlažiach je k dispozícii 71,5 m3 priestoru. Horné podlažie tvorí letovú palubu. V bytovej palube je sústredená väčšina elektronického vybavenia a časť nákladu vrátane vstupného prielezu a prielezu do nákladového priestoru so vzduchovou šachtou.
Užitočný náklad
Stredná časť trupu má dĺžku 18,28 m, šírku 5,18 m a výšku 3,96 m. V tejto časti sa nachádza nákladový priestor. Dvere nákladového priestoru sú upevnené na 13 závesov (každá polovica). Kryje ich polyamidová nomexová plsť FRSI (Flexible Reusable Surface Insulation), ktorá vytvára odolnosť proti teplotám do 370 °C. Pri uzatvorení sú dvere pevne zaistené len pred zadnou časťou trupu. Na vnútornej strane dverí sú umiestnené radiátory klimatizačného systému. Klimatizačný systém zabezpečuje životné podmienky pre posádku. Vytvára atmosféru, ktorá sa svojím zložením podobá normálnemu vzduchu. Elektrickou energiou zásobujú raketoplán tri nezávislé palivové články na kyslík a vodík. Chemický proces, ku ktorému dochádza v palivovom článku, je opakom elektrolýzy. Palivové články majú životnosť 5 000 hodín a predstavujú významný zdroj tepla. Na palube sa nachádzajú aj tri niklovo-kadmiové akumulátorové batérie a tri strieborno-zinkové batérie.
V nehermetizovanom nákladovom priestore s rozmermi 4,5 × 18 m je možné uložiť až 29,5 t užitočného nákladu. Na manipuláciu s ním slúži trojčlánkový diaľkový manipulátor s dĺžkou 15,25 m. Pri návrate je možné v raketopláne prepraviť iba 14,5 t nákladu, inak by neprípustne vzrástla pristávacia rýchlosť (v normále okolo 350 km.h-1).
Motorový priestor
Zadná časť trupu má dĺžku 5,48 m, šírku 6,70 m a výšku 6,09 m. Jej súčasťou sú pohonný systém, ďalšie dva moduly systému orientácie a stabilizácie RCS a dva manévrovacie motory. Chrbtica trupu nadväzuje na predný diel kýlovej plochy s dvojčinnou smerovkou.
Elektrický systém slúži na rozvod elektrického prúdu a prenos signálu od vlastného systému k ovládacím systémom. Po oddelení motora je systém napájaný vlastnou batériou. Súčasťou elektrického systému je aj kabeláž na vonkajšej strane SRB (Solid Rocket Booster), ktorá spája systém riadenia vektora ťahu s elektronickým systémom. Riadenie a navigácia sa zabezpečujú prostredníctvom štyroch synchrónne pracujúcich počítačov IBM AP-101.
Pristávacie zariadenie družicového stupňa pozostáva z jednej prednej a dvoch hlavných zasúvacích teleskopických nôh s dvoma kolesami. V podvozku je použitý konvekčný pneumaticko-hydraulický tlmič nárazov. Všetky nohy podvozku sa zasúvajú smerom dopredu. Vysunutie nôh je zálohované pyrotechnickým ovládačom, aby sa zaistilo jeho vykonanie aj za extrémne nepriaznivých aerodynamických podmienok.
Ing. Petra Ridziková
Foto NASA
