Mnohé hviezdy vo vesmíre sa nachádzajú v pároch. A okolo mnohých z nich by mali obiehať planéty. Doteraz však nikto nemal jasnú predstavu o tom, či by prostredie týchto planét mohlo byť vhodné pre život.
Vedci uskutočnili simulácie 4 000 konfigurácií dvojhviezd, z ktorých každá mala planétu podobnú Zemi. Tím menil relatívne hmotnosti hviezd, veľkosti a tvary ich dráh okolo seba a veľkosť dráhy planéty okolo dvojhviezdy. Potom sledovali pohyb planét počas obdobia až jednej miliardy rokov, aby zistili, či zostanú na obežnej dráhe v časových intervaloch, ktoré by mohli umožniť vznik života. Planétu môžu zo systému vyhodiť zložité interakcie medzi telesami, v prípade planét s veľkými obežnými dráhami ich však bola zo systému vykopnutá len osmina. Zvyšok bol dosť stabilný na to, aby pokračoval v obehu počas celej miliardy rokov. Približne desatina sa usadila v obývateľnej zóne a zostala tam. Zo 4 000 planét si približne 500 zachovalo dráhy, ktoré ich udržali v obývateľných zónach aspoň po 80 % času.
Atmosféra a oceány by pomerne dobre vyrovnali teplotné výkyvy, argumentuje astrobiologička Mariah MacDonaldová z College of New Jersey v USA. Hojnosť vzduchu a vody by umožnila planéte udržať si obývateľné podmienky, aj keby trávila viac času mimo obývateľnej zóny.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
