Podoba strateného času

Priemerný pasažier bežne strávi na zastávke hromadnej dopravy tri až pätnásť minút. To platí o situáciách, keď všetko ide, ako má, a autobusy chodia načas. No aj keby išlo vždy všetko, ako má, znamená to, že na zastávkach strávime celé mesiace života čakaním na spoje.

Foto Unsplash/Bartosz Wanot

Obyčajná zastávka je dôležitá pre cestujúcich rovnako ako pre výrobcov dopravných grafikonov a plánovačov efektívnych trás. Jej dizajn a technické vybavenie prispievajú k tomu, ako ľudia vnímajú celkovú kvalitu masovej dopravy. Tá by pritom mala postupne nadobúdať na dôležitosti a vytláčať individuálnu dopravu z miest.

Informácie, nielen rozptýlenie

Podľa výskumu Washingtonskej univerzity z roku 2008 sú ľudia náchylní nadhodnocovať množstvo času stráveného čakaním na autobusy až o 50 % a viac. Tento fenomén je podobný pocitom ľudí čakajúcich u lekára, lenže autobus nevidíme, až kým ho nemáme priamo pred očami a dovtedy o ňom vlastne nič nevieme. Navyše, autobus je pre nás zvyčajne iba prostriedok, ako sa dostať k nášmu skutočnému cieľu: na schôdzku, do práce či do školy.
Čas strávený na zastávke preto tradične vnímame ako stratu, zdržanie. Aj preto tí, čo môžu, často radšej použijú svoje vlastné auto – napriek tomu, že čas stratený v zápchach a náklady na palivo a údržbu by mali nabádať skôr k uprednostneniu hromadnej dopravy. Ako sa na tom podieľajú zastávky? Časopisy u lekára, akvárium s rybičkami u zubára alebo hudba v reštaurácii majú čakajúcich rozptýliť, doprava si však žiada informácie. A základný rozpis nalepený na stene prístrešku už nestačí.

Všetci sú už online

Lavička s USB zásuvkami v prístrešku na Karloveskej radiále v Bratislave, foto L. Kralovičová

Podľa spoločnosti Statista až 6,64 miliardy ľudí, alebo 83,4 % svetovej populácie, už vlastní v súčasnosti nejaký typ smartfónu (celkovo je na svete 7,26 miliardy vlastníkov mobilných telefónov). Spoločnosť pre výskum trhov World Advertising Research Center odhaduje, že do roku 2025 bude 72 % všetkých používateľov internetu používať na prístup na web výlučne smartfóny.
Zapojenie autobusových zastávok je prirodzeným krokom. Ethernetovými linkami, pomocou verejnej wifi či 4G a 5G sietí. Projekt smart zastávok súvisí s projektmi inteligentných miest: aplikácie v smartfónoch používateľov, autobusy so senzormi zhromažďujúcimi informácie o vozidle a inteligentné zastávky sú prepojené v cloude s informačným systémom mesta či dopravnej spoločnosti. Ak sa inteligentné autobusové zastávky prepoja s informačným centrom mesta, otvára to nekonečné možnosti, tvrdí na svojich stránkach britská softvérová firma Troudigital. Napríklad v Southamptone, kde sídlime, sa počas zápasov futbalového klubu Southampton FC výrazne zvýši premávka. Inteligentná autobusová zastávka môže informovať cestujúcich o tom, že sa hrá zápas a že ich cesta môže trvať dlhšie, ako sa očakávalo.

Detail strechy prístrešku na bratislavskej zastávke Račianske mýto s fotovoltickými panelmi, foto L. Kralovičová

Všetko v jednom

Pilotné európske projekty sú už v prevádzke v Londýne (autobusové zastávky využívajúce Google Outside) alebo v Barcelone, kde fungujú zastávky s mobilným platobným systémom. Prototyp inteligentnej zastávky maďarskej spoločnosti Aquis Innovo zahŕňa predaj cestovných lístkov, doručovanie balíkov, počítanie cestujúcich, wifi pripojenie, nabíjanie USB, požičovňu bicyklov, klimatizáciu, objednávanie taxíkov, informácie pre turistov aj predpoveď počasia. Bezplatné wifi pripojenie, nabíjanie USB a interaktívne panely ponúka aj parížska autobusová zastávka Boulevard Diderot.
Čínska firma Marvel Technologies ponúka interaktívny panel s kapacitou 50 miliónov dotykov, ktorý možno inštalovať na ktorúkoľvek zastávku, podmienkou je len elektrina – na mnohých miestach inštalujú fotovoltiku znižujúcu prevádzkové náklady – a internet. Čakajúci sa dozvedia o príchodoch a odchodoch autobusov, ale aj o ich polohe na trase, vyťaženosti a rýchlosti. Panel poskytuje informácie o doprave a počasí, ale napríklad aj o bezpečnostnej situácii v čase pandémie, riadi klimatizáciu a monitoruje priestor zastávky (čím odstrašuje vandalov či vreckových zlodejov).
Systémy ako MUSA, ktorý vyvíja madridská univerzita, alebo portugalský TOMI okrem toho poskytujú napríklad informácie o najvhodnejšej doprave ľuďom z nízkopríjmových skupín, pričom panely sú prispôsobené aj pre ľudí so zdravotným postihnutím a bez smartfónov. Samozrejmosťou sú prepojené informácie o trasách na prestupných zastávkach.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R