Institution of Washington
Planetárny vedec Kevin Cannon z Colorado School of Mines tvrdí, že miliardy rokov trvajúce nárazy meteoritov mohli povrch Merkúru vypekať na drahokamy. Počítačové simulácie podľa neho naznačujú, že takéto nárazy mohli premeniť približne tretinu kôry malej planéty na zásobu diamantov.
Diamanty vznikajú pri obrovských tlakoch a teplotách. Na Zemi kryštalizujú v hĺbkach najmenej 150 kilometrov a na povrch vyrážajú počas sopečných erupcií. Štúdie meteoritov však ukazujú, že aj nárazy, pri ktorých vznikajú vysoké tlaky a teploty, môžu premeniť uhlík na diamant.
Prieskumy povrchu Merkúru naznačujú, že v kôre planéty môžu byť úlomky starého plášťa z grafitu. Myslíme si, že keď sa Merkúr prvýkrát sformoval, mal magmatický oceán a z tejto magmy vykryštalizoval grafit, objasňuje K. Cannon. Potom došlo k nárazom meteoritov. K. Cannon počítačovo simuloval 4,5 miliardy rokov trvajúce dopady meteoritov a zistil, že keby mal Merkúr 300 metrov hrubú grafitovú vrstvu, nárazy by vytvorili 16 kvadriliónov ton diamantov – asi 16-násobok odhadovaných zásob Zeme.
Príležitosť hľadať diamanty sa môže naskytnúť v roku 2025, keď k Merkúru priletí sonda BepiColombo. Diamanty odrážajú zreteľnú stopu infračerveného svetla a ich prítomnosť by sa potenciálne dala zistiť, dodáva K. Cannon
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
