Polyméry na báze bóru

Predpokladá sa, že polyméry nového druhu nájdu uplatnenie v priemysle organickej elektroniky.
O polyméroch ste už určite počuli – a keď nie, určite ste sa s nimi stretli. Telo každého z nás obsahuje prírodné polyméry, tzv. biopolyméry. Bez niektorých by náš život nebol možný, napríklad bez DNA či proteínov. S predmetmi zhotovenými z priemyselne vyrábaných polymérov sa stretávame takmer každý deň. Asi najbežnejším výrobkom sú plastové nákupné tašky z polyetylénu. Aj polystyrén, ktorý má mnohostranné využitie, je materiálom z kategórie polymérov. O tom, čo vlastne polyméry sú, vypovedá už ich názov, ktorý vznikol z dvoch gréckych slov: poly- znamená mnoho či veľa, -mer znamená časti. Polymér je makromolekula pozostávajúca z veľkého počtu menších častí (molekúl alebo atómov) spojených obvykle do tvaru reťazca – polymérom sa nazýva aj látka zhotovená z takýchto makromolekúl. Práve obrovské molekuly dodávajú polymérovým materiálom niektoré unikátne fyzikálne vlastnosti, medzi ktoré patrí napríklad vysoká pevnosť v kombinácii s ťažnosťou či pružnosťou. Nosnou kostrou súčasných polymérov sú prevažne atómy uhlíka (sčasti aj atómy kremíka). V budúcnosti to však tak nemusí byť – na obzore sú polyméry na báze bóru, ktoré by mali mať vlastnosti vhodné pre mnohé aplikácie. Na vývoj takýchto inovatívnych polymérov dostal tím profesora H. Braunschweiga z Univerzity Júliusa Maximiliána vo Würzburgu grant v hodnote 1,5 milióna eur. Jedným z kritických bodov projektu vývoja nových polymérov je nájdenie spôsobu, ako zabrániť kolapsu bórových reťazcov (na grafike vyznačené zeleno) do zhlukov. Predpokladá sa, že polyméry nového druhu by mali mať vyššiu elektrickú vodivosť než v súčasnosti používané polyméry a mali by tak nájsť uplatnenie v rozvíjajúcom sa priemysle organickej elektroniky.
Grafika Dr. Rian Dewhurst