Vedci vyvinuli proces, ktorý bráni degenerácii elektronických vlastností vodivých polymérov, využívaných v náplastiach spájajúcich bunky srdca, mozgu a nervovej sústavy. To je dobrý základ na skonštruovanie elektronicky stabilných vodivých polymérových mriežok pre klinické aplikácie. Bioelektronické prístroje sa vyvíjajú s cieľom opätovného zavedenia komunikácie medzi takzvanými prerušenými bunkami. Narušenie spojov medzi bunkami v ľudskom tele, napríklad pri srdcovocievnych ochoreniach, však dokáže postihnutému tkanivu veľmi ublížiť. Dlhodobé udržanie vodivosti polymérov predstavovalo pri vývoji prístrojov, ktoré dokážu komunikáciu medzi bunkami obnoviť, veľký problém. Damia Mawadová z Imperial College London sa rozhodla vytvoriť polyméry v prítomnosti kyseliny fytovej (zlúčeniny prirodzene vznikajúcej v bunkách a v rastlinných vláknach). To dodalo polymérom viac protónov, čím zvýšilo ich vodivosť a prostredníctvom izolantu chitosanu dokázalo tieto protóny udržať tam, kde ich treba. Polymérové náplasti sa na srdcia zvierat upevnili laserom a farbivom reagujúcim na svetlo, čo predstavuje podstatne menej invazívnu metódu než postupy, ktoré sa využívali doteraz. Zlepšenie elektrofyziológie srdca s náplasťou na seba nenechalo dlho čakať.
JK
foto Pixabay
