Eurythenes plasticus – tak znie názov nového druhu hlbokomorského kôrovca, v ktorého tele vedci našli plasty. Živočícha objavili v Mariánskej priekope, v hĺbke takmer 7 kilometrov.
Na dne svetových oceánov, ktoré sú ešte nedostatočne nepreskúmané, sa nachádza mnoho neznámych druhov. Tie sa vyvinuli tak, aby prežili extrémny tlak, nízke teploty, nedostatok svetla a živín. Napriek tomu sa aj v týchto oblastiach, do ktorých zostúpi iba hŕstka prieskumníkov v špeciálne konštruovaných ponorkách, dajú nájsť ľudské stopy.
Varovný signál
Tím morských biológov z Newcastle University vo Veľkej Británii nedávno opísal v odbornom časopise Zootaxa nový druh rôznonôžok (Amphipoda), malých a stredných kôrovcov obývajúcich vodné prostredia na celom svete.
Kôrovca objavili v Mariánskej priekope v oblasti medzi Japonskom a Filipínami, v hĺbke 6 010 – 6 949 m. Mariánska priekopa je najhlbším miestom na zemskom povrchu s hĺbkou približne 11 km.
Vo vnútornostiach jedného z exemplárov vedci našli plastové mikrovlákno, ktoré bolo na 80 % podobné polyetyléntereftalátu, známemu pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, obalových produktov či textilných vláken, a tvorí podstatnú časť plastového odpadu v oceánoch.
Vedci dúfajú, že pomenovaním nového druhu E. plasticus upozornia na rastúci globálny problém plastového znečistenia a jeho environmentálnych dôsledkov. Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája, je to, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré ešte len spoznávame, a podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánov plastovým odpadom, hovorí vedúci tímu Alan Jamieson.
Výskum podporil aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý upozorňuje na problematiku plastového znečistenia.
Akumulácia chemikálií
Prítomnosť plastov v novoobjavenom druhu má pôvod v znečistení vyšších vôd. Hlbokomorské živočíchy sa živia najmä mŕtvymi organizmami, ktoré k nim klesnú z menších hĺbok. Keďže v extrémnych hĺbkach je zdroj potravy veľmi zriedkavý, živočíchy sa museli adaptovať, aby mohli požiť takmer čokoľvek. Problém je v tom, že plasty na svete nie sú dostatočne dlho na to, aby ich hlbokomorské živočíchy dokázali odlíšiť od prirodzenej potravy, uviedol A. Jamieson.
Plasty nachádzajúce sa vo vodnom prostredí navyše podliehajú rôznym degradačným procesom, v dôsledku čoho vznikajú mikročastice schopné prenikať do tiel vodných živočíchov, a touto cestou vstupovať do potravového reťazca.
V prípade mikroplastov je možné sledovať aj ďalší fenomén, a to viazanie toxických látok prítomných vo vode. Plastové mikročastice sú schopné na svojom povrchu koncentrovať tzv. perzistentné organické polutanty – POPs (Persistent Organic Pollutants) vrátane zástupcov pesticídov či priemyselných chemikálií. Kontaminované mikroplasty môžu popritom migrovať životným prostredím a znečistenie rozširovať. Látky z radu POPs nahromadené na mikroplastoch môžu byť kvôli svojmu hydrofóbnemu charakteru asimilované rôznonôžkami a inými morskými živočíchmi a spôsobovať im rôzne ťažkosti. Vieme, že tieto kontaminanty ohrozujú aj reprodukciu živočíchov, dodal A. Jamieson.
R
Foto Alan Jamieson/Newcastle University
