Posledné zatmenie Slnka

Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie v tomto roku, ale v roku 2093.

Sekvencia amerického úplného zatmenia Slnka z 8. apríla 2024, foto Tomáš Slovinský

Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu. Je obdivuhodné, ako máme zvládnutú nebeskú mechaniku. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto vám oprávnene nebude veriť. Keď im však poviete, že o mesiac bude úplné zatmenie Slnka, vykúpia ubytovacie kapacity. Takéto javy vieme predvídať na tisícročia vopred. Bráni nám niečo robiť predpovede aj na milióny rokov? Áno, voda.
To, že máme úplné zatmenia Slnka, je historická náhoda, keďže Mesiac sa od Zeme vzďaľuje. Kedysi bol na oblohe väčší, v budúcnosti bude menší a nezakryje Slnko úplne. Len teraz je tak akurát. Prečo sa vzďaľuje? Ide o sofistikovanú interakciu. Po prvé, Mesiac slapovými silami spôsobuje, že na oceánoch vznikajú vypukliny, známe ako prílivy. Zem sa točí, preto prílivy nesmerujú úplne k nemu, ale mierne predbiehajú. Keďže je rotácia Zeme okolo osi (jeden deň) rýchlejšia ako obeh Mesiaca okolo Zeme (približne jeden mesiac), jej rotácia sa spomaľuje a jeho obeh sa zrýchľuje. Prejavuje sa to tak, že každé storočie sa za jeden deň predĺži o dve milisekundy.
Mesiac zasa získava energiu a postupne sa od nás vzďaľuje približne takou rýchlosťou, akou rastú nechty. Konečným stavom – nebyť predčasného konca našej Slnečnej sústavy dohárajúcim Slnkom – by bolo prílivové ukotvenie. Rotácie by sa zrovnali a Mesiac by zostal trčať nad jedným konkrétnym miestom na Zemi.
Mesiac sa však oveľa skôr vzdiali natoľko, že nebude možné úplné zatmenie Slnka. Nevieme presne kedy, veľmi hrubý odhad je 620 miliónov rokov. Závisí to od správania sa oceánov a toho, ako ľahko sa vode Mesiac nasleduje, či jej prekážajú kontinenty, koľko ich je alebo aký majú tvar. Štúdie, ktoré presne modelovali históriu vzďaľovania sa Mesiaca, vyšli len nedávno a ich záver bol jasný – na detailoch záleží, tempo vzďaľovania sa už niekoľkonásobne zmenilo. Sú odhady, že sa mení aj teraz, a tak sa budúcnosť nepredvída ľahko.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.