V Španielsku našli dosiaľ najmladšie známe stopy po výrobe ozdôb z pazúrov orla, typických pre neandertálcov. Azda to môže byť definitívny dôkaz, že aj oni mysleli symbolicky.
Neandertálci, ľudia z druhu Homo neanderthalensis, boli v Európe a celkove v Eurázii dávno pred nami sapientmi, ľuďmi z druhu Homo sapiens, hoci aj oni (a niekoľko ďalších ľudských druhov) boli potomkami skoršej migrácie archaických príslušníkov ľudského rodu Homo z Afriky do zvyšku Starého sveta. Keď sa s nami v západnej Eurázii stretli, obidva naše druhy sa krížili, o čom svedčí niekoľko percent neandertálskej DNA v našej. Mohli sme mať spolu deti – no nakoľko sme si boli podobní mentálne? Ešte vždy nie je jasné, či neandertálci zvládli článkovanú reč, ani to, do akej miery využívali symboly, znak zložitejšieho myslenia.
Ozdoby z orla
Vedci spočiatku brali symbolizmus ako súčasť moderného správania, definujúceho anatomicky moderných ľudí (iné označenie sapientov), a preto ozdoby, ktoré objavili, spájali práve so sapientmi. No z výskumov vyplýva, že už v strednej fáze staršej kamennej doby (v paleolite, pred 250- až 35-tisíc rokmi), predovšetkým v jej druhej polovici, sa u neandertálcov objavovali osobné ozdoby ako korále, prívesky či náhrdelníky. V našej africkej kolíske išlo najmä o prevŕtané ulity mäkkýšov a škrupiny pštrosích vajec. Ich tvorcami boli zrejme skorí sapienti. V Eurázii, konkrétne na jej západe v južnej Európe, sú najstaršími takýmito dokladmi náhrdelníky a prívesky z orlích pazúrov. Datované sú až do čias pred 120-tisíc rokmi – pred príchod sapientov. Zjavne ich vyrobili už neandertálci. Dosiaľ sa tieto ozdoby našli v páse od severozápadného Chorvátska po južné Francúzsko. Tím jedenástich vedcov zo Španielska, Francúzska a Kanady to rozšíril na Pyrenejský polostrov, do Katalánska.
Pyrenejská premiéra
V jaskyni Cova Foradada pri dedine Calafell v provincii Tarragona našli totiž stopy využitia orlích pazúrov praľuďmi. Vedci na čele s Antoniom Rodríguezom-Hidalgom z madridského IDEA (Instituto de Evolución en Africa) a Juanom Ignaciom Moralesom z Barcelonskej univerzity o tom napísali v časopise Science Advances. Podľa datovania do čias pred niečo vyše 39-tisíc rokmi ide o zatiaľ najmladšie známe takéto stopy. Antonio Rodríguez-Hidalgo dokonca metaforicky hovorí o poslednom náhrdelníku neandertálcov. Ide o zvyšky kostí orla iberského (Aquila adalberti). Tento v súčasnosti ohrozený druh dravého vtáka dosiaľ žije v strednom a juhozápadnom Španielsku a v priľahlých oblastiach Portugalska. Vedci v jaskyni objavili kosti ľavej nohy veľkého dospelého jedinca. Sú na nich zreteľné zárezy po umelom vybratí pazúrov. Podrobnosti a ich porovnanie s inými prehistorickými nálezmi tohto typu v Európe a novšími etnografickými poznatkami preukázali, že dravca praľudia nezabili kvôli jedlu, ale kvôli pazúrom. Tie potom zjavne použili na ozdobné účely. Nález v Cova Foradada je dosiaľ najjužnejší doklad orlej symboliky používanej praľuďmi.
Zdeněk Urban
