Od 28. novembra 2016 obsahuje periodická tabuľka už 118 pomenovaných chemických prvkov. A ďalšie čakajú na objavenie.
Učebnice chémie sú opäť zastarané, bulvárnym titulkom poskytla vlani materiál aj periodická tabuľka. Uznaním objavov štyroch nových prvkov sa skompletizoval jej 7. riadok, oficiálnymi sa stali aj nové mená a značky: nihónium ₁₁₃Nh, moskóvium ₁₁₅Mc, tenés ₁₁₇Ts a oganesón ₁₁₈Og.
Vyrobiť nejaké super nestabilné atómy je predsa plytvanie času a peňazí, pohotovo reagovali aj mnohí diskutéri. Kde je však pravda, aké sú fakty? Nájdeme bájny ostrov stability, kde budú zlúčeniny nových prvkov opäť existovať vo využiteľných množstvách? Alebo skôr nájdeme koniec periodickej tabuľky?
Zo 118 prvkov v súčasnosti tvoria značnú časť prvky umelé, je ich takmer štvrtina. Posledných 15 označujeme ako superťažké. A v podstate sú naďalej aj superzáhadné. Na vyhadzovanie učebníc zrejme budeme musieť počkať. No koho superťažká chémia a fyzika zaujímajú, je na správnej adrese.
Made in… ?
Prvok v súčasnosti neobjavíte len tak. Na to potrebujete najvýkonnejšie urýchľovače ťažkých častíc a najcitlivejšie detektory rádioaktivity, ktoré nové jadrá zaznamenajú. Objavovaniu prvkov tak vládne malý počet etablovaných skratiek: LBNL a LLNL – laboratóriá v kalifornskom Berkeley a Livermore, JINR – inštitút v ruskej Dubne, a napokon GSI – centrum v nemeckom Darmstadte.
O prvkoch si vedci dlho mysleli, že ani jeden nikdy nebude ťažší ako urán. Zmenil to objav neutrónu a jeho schopnosti vyvolať zmenu prvku na iný, ťažší. Posúvanie hraníc periodickej tabuľky začali v Berkeley, kde pred osemdesiatimi rokmi zostrojili prvý cyklotrón.V porovnaní s inými urýchľovačmi častíc bol cyklotrón spoľahlivejší, výkonnejší, ale aj lacnejší. Berkeley tak dlhý čas nemalo v objavovaní prvkov konkurenciu, v priebehu dvadsiatich rokov tam pripravili prvých 10 transuránov.
V súčasnosti je už pracovísk, kde sa pripravujú čoraz ťažšie jadrá viacero. A pribúdajú ďalšie. Prvok nihónium ₁₁₃Nh objavili v japonskom výskumnom centre RIKEN. Ako poctu Japonsku navrhli aj jeho názov – Nihon je názov Japonska v japončine. Japonci po prvku túžili prinajmenšom od roku 1908. Vtedy zrejme našli posledný neobjavený stály prvok – rénium ₇₅Re. Považovali ho však za jeho ľahší analóg, prvok 43, no ten v kovových rudách určite nenašli; technécium ₄₃Tc je najľahším prvkom, ktorý sa dá pripraviť len umelo. A stalo sa tak, samozrejme, v Berkeley.
Vedci spolupracujú (colníci menej)
Tenés je jedným z prvkov, ktoré vznikli v spolupráci medzi USA a Ruskom. Samotná syntéza prebehla v Dubne, ale prekurzor, ktorým je berkélium97Bk, pochádzalo z Oak Ridge, Tennessee. Tu z času na čas vybavujú aj komerčné objednávky na kalifornium, pričom vzniká berkélium ako vedľajší produkt.
Príprava 22 miligramov berkélia trvala osem mesiacov. Ďalšie tri mesiace trvala izolácia – a už v tomto čase sa rozložila polovica vzácnej suroviny. Ako keby to nestačilo, ruskí colníci opakovane odmietli berkélium pustiť cez hranice a v priebehu niekoľkých dní náklad preletel ponad Atlantik až päťkrát. Nakoniec sa však výroba tenésu podarila.
Rozruch pokračoval aj pri pomenovávaní nového prvku. Ľudia si často myslia, že prvky dostávajú mená v latinčine. V skutočnosti však aj tu dávno vládne angličtina. Mnohí to pochopili práve pri tenése. Prvý raz po 70 rokoch sa nemohla použiť koncovka ‑ium, keďže názvy v skupinách halogénov a vzácnych plynov musia mať rovnaké koncovky ako už známe prvky. A v angličtine je pre halogény typická koncovka ‑ine. Na počesť štátu Tennessee dostal prvok 117 meno tennessine ₁₁₇Ts.
Zo 118 prvkov v súčasnosti tvoria značnú časť prvky umelé, je ich takmer štvrtina. Posledných 15 označujeme ako superťažké.
Ako tento názov zdomácniť, vyvolalo vášnivé debaty v mnohých jazykoch. Slovenský národný komitét IUPAC bol na situáciu, našťastie, dobre pripravený. Už niekoľko dní po vyhlásení anglického názvu prvku sme vedeli, že v slovenčine má jeho správny názov tvar tenés. Prípona -ine sa odstránila tak, ako keď sme astatine 85At zdomácnili na astát. Dvojité písmená sa zjednodušili, veď aj od mesta Ytterby máme yterbium. V skupine halogénov tak u nás sídlia fluór, chlór, bróm, jód, astát a od roku 2016 aj tenés.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
RNDr. Erik Szabo, PhD.
Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave
