Na stenách francúzskej jaskyne sa našli ryhy po prstoch z doby pred príchodom ľudí druhu Homo sapiens. Pôvodcami teda museli byť neandertálci.
V závere staršej kamennej doby (paleolit) v Eurázii dominovali tri druhy z nášho ľudského rodu Homo. Najprv zhruba v jej západnej polovici ľudia druhu človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) a približne vo východnej denisovania, obidva priamo či cez prechodné články odvodené z človeka vzpriameného (Homo erectus). K nim neskôr pribudol náš druh Homo sapiens, sapienti, hromadne migrujúci z Afriky, kde vznikol takisto evolúciou z človeka vzpriameného. Všetky tri druhy sa krížili, o čom doteraz svedčí zopár percent neandertálskej DNA u západných a denisovanskej u východných Eurázijcov.
Tento obraz nedávneho trojakého ľudstva komplikujú malí hobiti z indonézskeho ostrova Flores (Homo floresiensis) a viaceré ďalšie fosílne nálezy priraďované archaickejším ľudským druhom, ktoré mohli sčasti prežívať ešte v poslednom stotisíci rokov, tiež odvodeným najmä z človeka vzpriameného. Ten totiž migroval z Afriky do Eurázie vo viacerých vlnách už od doby pred 1,8 až 1,7 milióna rokmi. Nateraz však také komplikácie necháme bokom.
Symbolické myslenie neandertálcov
Najširšie prijímaný odborný pohľad vidí západnú Európu pred príchodom sapientov osídlenú neandertálcami, najpravdepodobnejšie evolučnými potomkami človeka heidelberského (Homo heidelbergensis), odvodeného z človeka vzpriameného. Sapienti mohli ojedinele prenikať do Európy už hodne pred viac ako 100-tisíc rokmi, ale vo väčšom najmä do západnej časti nášho kontinentu až pred približne 50-tisíc rokmi.
Väčšina vedcov spája nástup kultúry, ako ju chápeme (symbolika, článkovaná reč, zložité nástroje, umenie, hlbšie sociálne vzťahy), až so sapientmi. No ak sa na západe Európy nájdu dôkazy kultúrnejšieho správania preukázateľne z doby pred hromadným príchodom sapientov, vždy treba pri pôvodcoch uvažovať aj o neandertálcoch. Našiel sa totiž rad priamych i nepriamych dôkazov a indícií, že ich mentálne schopnosti a manuálna zručnosť sa nedajú podceňovať. Otázne zostáva, do akej miery sa to týka aj symbolického myslenia a jeho vyjadrovania navonok, aspoň abstraktne.
Prekvapenie sponad Loiry
Najnovším mementom v tejto súvislosti je výskum zámerne vytvorených abstraktných obrazcov na stenách jaskyne v západnej časti stredného Francúzska. Tie zjavne predstavujú najstaršie známe neandertálske výtvarné prejavy. Výskum uskutočnil 25-členný vedecký tím, ktorý viedol Jean-Claude Marquet z L’université de Tours (Francúzsko). Výslednú štúdiu uverejnili v časopise Public Library of Science ONE.
Jaskyňa La Roche-Cotard sa nachádza v administratívnej oblasti Centre-Val de Loire juhozápadne od mesta Tours, približne v polovici medzi mestečkami Cinq-Mars-la-Pile a Langeais. Neďaleko križuje rieku Loiru diaľnica A85, ktorá vedie v blízkosti jaskyne. Pred útesom s vchodom do jaskyne vedie ešte aj cesta nižšej úrovne, ako aj železničná trať.
Jaskyňa bola odkrytá v roku 1846 počas ťažby kameňa. Prvé vykopávky v jej vnútorných sedimentoch uskutočnil majiteľ pozemku v roku 1912. Ďalšie vykopávky v jaskyni nasledovali v 70. rokoch 20. storočia a napokon sa ich najnovšie pokračovanie začalo v roku 2008. Nové výskumy popri jaskyni odhalili v jej blízkosti tri dodatočné lokality činnosti praľudí: jednu vonku pri úpätí útesu a dve v skalných úkrytoch.
Zdeněk Urban
