Príbeh slávneho archeologického náleziska Abu Hureyra v Sýrii má ďalšie pokračovanie. Práve tu pred niekoľkými desaťročiami vedci na základe nálezov zdokumentovali prechod človeka z kočovného spôsobu života na poľnohospodársky. Na tomto mieste sa tak malo stať pred asi 12 800 rokmi. Aj keď nálezisko zaliala voda z priehrady, archeológom sa podarilo zozbierať dostatok vzoriek na to, aby históriu jedného z najstarších sídel skúmali doteraz. A tak medzinárodný vedecký tím z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (UCSB) mohol uverejniť v Scientific Reports ďalšiu časť príbehu Abu Hureyra.
Vedci vo vykopávkach z Abu Hureyra našli medzi kosťami zvierat, obilninami a stavebným materiálom aj tavené sklo, ktoré sa podľa odborníkov tvorilo pri extrémne vysokých teplotách, vyšších ako 2 200 °C. Hovoríme o teplotách, ktoré by roztavili auto za menej ako minútu, vysvetľuje profesor geológie UCSB James Kennett. Takéto vysoké teploty pritom nemožno pripísať ohňu, blesku ani vulkanickej činnosti. Podľa vedcov tieto teploty s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila mimoriadna energia vytvorená pri dopade veľmi rýchlo sa pohybujúceho kozmického telesa na povrch Zeme. Fragmenty skla totiž obsahujú minerály bohaté na chróm, železo, nikel a titán, ktoré sa v tavenom skle objavujú pri mimoriadne rýchlych procesoch. Ide o silné dôkazy extrémne vysokých teplôt, ktoré by mohli byť spojené iba s kozmickým dopadom, uviedol J. Kennett.
Podľa vedcov je tak Abu Hureyra vôbec prvým ľudským sídlom v histórii, ktorého zánik bol spôsobený kolíziou kozmického telesa so Zemou. A potom nastalo prudké ochladenie klímy…
Zo stránky UCSB spracovala BP
