Medzi časté otázky ľudí využívajúcich služby jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV patrí otázka, ako písať domácke podoby krstných či rodných mužských mien, ktoré sú vo zvukovej podobe zakončené na hlásku [i]. Má sa v grafickej podobe na konci písať mäkké i alebo ypsilon?
Príkladov na mužské mená tohto typu aj ich dvojakého písania je veľa, napr. Luky/Luki od mena Lukáš, Tomy/Tomi od Tomáš, Rudi/Rudy od Rudolf, Tony/Toni od Anton, Viky/Viki od Viktor, Feri/Fery od František, Ďuri/Ďury od Juraj a iné. Väčšinou ide o pôvodom cudzie mená a ich pravopis v slovenčine býva ovplyvnený podobou vo východiskovom jazyku. Podoba Luky je blízka anglickej podobe Lucky, Tomy angl. Tommy, Rudi nem. Rudi, Toni angl. Toni, Viky angl. Vicky. V iných jazykoch (v nemčine, vo francúzštine, v španielčine, chorvátčine…) sa používajú podoby Luki, Tomi, Tony a v niektorých jazykoch sa takéto podoby mien používajú variantne.
Podoby Pali, Ďuri, Laci, Feri nepochybne súvisia s maďarskými domáckymi menami Pali, Gyuri, Laczi, Feri, ktoré zodpovedajú slovenským domáckym podobám Paľo, Juro/Ďuro, Laco, Fero. Vzhľadom na mäkkosť spoluhlások ľ a c je nepravdepodobné, že by mená Pali, Laci mal niekto v úmysle písať s tvrdým y. Pri menách Feri, Ďuri sa ďalej uplatňuje analógia.
Podoby končiace sa na -i/-y sa vyskytujú hojne aj medzi ženskými menami. Na rozdiel od mužských mien sú odvodené nielen od domáckej podoby, ale aj od základného vlastného mena a v slovenčine sa používajú najmä vo funkcii oslovenia. Evi, Soni, Gabi, Jani, Zuzi, Ľubi, Ivi, Maji, Klári, Heli a iné mená bežne používame v komunikácii v našich rodinách, na pracoviskách či v blízkych vzťahoch. Istá dilema môže nastať pri mene Katarína, pri ktorom sa podoba Katy zbližuje s anglickým a Kati s maďarským menom. Rovnako je to s menom Viktória: pri ňom môže hrať úlohu vplyv dvojice anglických mien Vicky a Vikki.
V slovenčine nemáme núdzu o prípony na tvorenie domáckych podôb mužských mien. Najčastejšia je prípona -o, napr. Ladislav – Laco; Pavol – Paľo, Pavo; František – Fero, Franco, Fraňo, ďalej prípona -ino: Palino, Ferino, Lukáš – Lukino, Zoltán – Zolino, prípona -iš: Ferdinand – Ferdiš, Gabriel – Gábriš, prípona -áš: Ondrej – Ondráš a prípona -oš: Marián, Marek – Maroš. Pri ženských menách je to predovšetkým prípona -a: Gabriela – Gaba, Zuzana – Zuza, Ľubica – Ľuba, Katarína – Kata, Iveta – Iva, Helena – Hela alebo prípona -uša: Emília – Miluša, Emuša; Helena – Heluša, Oľga – Oľuša, Terézia – Teruša. Medzi menami s najbohatšou ponukou domáckych podôb patrí popredné miesto menu Mária: Mariena, Marika, Mariša, Maruša, Maja, Maňa, Mara, Maša, Mica, Mia, Mima.
Frekventovanosť mužských, ako aj ženských domáckych mien so zakončením na -i/-y svedčí o ich obľube u používateľov. Tí ich niekedy uprednostňujú pred domáckymi menami na -o alebo -a azda preto, že ich pociťujú ako jemnejšie, milšie či dôvernejšie. Z toho, čo sme o týchto menách zistili, podľa nášho názoru vychodí, že pri nich nemožno v otázke pravopisu dávať striktné pravidlo. Zároveň môžeme doplniť, že ženské domácke mená na -i majú oporu v tvare mami súvisiaceho so všeobecným podstatným menom mama a mužské domácke mená zasa v tvaroch oci, tati, ktoré súvisia s domáckymi podobami oco, tato odvodenými od všeobecného mena otec, ktoré sa v slovenčine používajú vo funkcii oslovenia. Pravopis s ypsilonom sa dôsledne zachováva napr. v mene herca Andyho Hryca a v legendárnej prezývke Miroslava Žbirku Meky, hoci tá nemá pôvod v jeho krstnom mene.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.
