Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor iných, deň D s významom rozhodujúci, mimoriadny deň či krkavčia matka na označenie matky, ktorá sa nestará o svoje deti (pritom, ako je známe, krkavica patrí medzi starostlivé matky).
Frazeologizmy môžu byť niekedy tvrdším prekladateľským orieškom. Je to preto, že frazeologické jednotky sa neprekladajú, ale nahrádzajú domácimi ekvivalentmi – ustálenými spojeniami, ktoré sa používajú v rovnakej situácii či kontexte a vystihujú význam danej frazémy. Ak sa neuplatní táto zásada, stáva sa, že čítame i počúvame zvraty, ktoré vnímavému používateľovi slovenčiny nielenže nejdú do ucha, ale často neporozumie ich významu. Najnovšie nás takto mohla zaskočiť fráza, že nemáme posudzovať človeka, ak sme nechodili v jeho topánkach. Keďže v súčasnosti je z cudzích jazykov aj u nás najpoužívanejšia angličtina, neprekvapilo nás zistenie, že ide o doslovný preklad anglického frazeologizmu walk in someone else’s shoes, čiže chodiť v topánkach niekoho iného.
Danému zvratu nemožno uprieť obraznú výstižnosť, jednako ani slovenčina v tomto smere nezaostáva za angličtinou. V našom jazyku máme pre tento prípad frazému byť v koži niekoho iného, ale rovnako môžeme situáciu charakterizovať frázou predstaviť si seba na mieste druhého (človeka) či vžiť sa, vcítiť sa do situácie iného (človeka). Na obsah týchto výrazov netreba zabúdať najmä v situáciách, keď sme náchylní na rýchle úsudky o iných ľuďoch.
Frazeologické lapsusy však nevznikajú len pri typovo rozličných jazykoch. Niekedy môže spôsobiť podobné kolízie práve blízkosť jazykov. V našom prípade je to čeština. Veta Museli sme dať všetky peniaze na drevo, ktorú sme našli v lexikálnom korpuse a ktorá bez poznania kontextu navodzuje dojem, že všetky peniaze museli dotyční dať na kúpu dreva, v skutočnosti znamená, že museli zaplatiť v hotovosti, alebo ako sa hovorí na Slovensku, na ruku. Význam frazeologizmu dostat peníze na dřevo či (vy)sázet peníze na dřevo sa v českých výkladových slovníkoch definuje v hotovosti. Česko-slovenský slovník ponúka ako slovenský ekvivalent expresívny výraz vysoliť, vycálovať peniaze na stôl.
V korpuse nájdeme aj iné doslovné české frazeologizmy. Zvrat nedá sa svietiť, v ktorom budeme márne hľadať súvislosť so svetlom, sa vyskytuje v beletrii, v publicistike i v blogoch, porov. Nedá sa svietiť, človek je tvor nepoučiteľný. V slovenčine vyjadrujeme nemožnosť zmeniť situáciu výrazmi nedá sa nič robiť, raz darmo či no čo už.
Do tretice si povieme niečo o českom frazeologizme nenechat si to líbit, ktorým sme sa na podnet pisateľa zaoberali v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Pisateľ chcel poznať náš názor na jeho slovenský ekvivalent v podobe nenechal si to ľúbiť či nenechal si to páčiť. Sloveso líbit, ako by sme sa mohli nazdávať, však neznamená páčiť sa (tento význam vyjadruje sloveso líbit se). Z českých slovníkov sa možno dozvedieť, že ide o výraz z obecnej češtiny a frazeologizmus dát, nechat si to líbit znamená dovoliť, zniesť, strpieť. Na to, že niekto niečo neznesie, nedá si rozkazovať alebo nedovolí, aby ho dráždili, máme v slovenčine expresívny frazeologizmus nedá si skákať po hlave alebo jemnejšiu frazému nedá si brnkať popod nos, častejšie vo verzii nedá si brnkať po nose.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
