V jazykovej praxi sa čoraz častejšie stretáme s používaním prídavného mena rastlý v slovných spojeniach ako rastlý terén, rastlá skala, rastlá hornina, rastlá zemina, rastlé drevo, napr. Rastlý terén vedľa komunikácie nie je dosypaný zeminou a upravený. – Na rastlý terén sa umiestňuje zhutnený štrkopiesok, ktorý je potrebné vytvoriť už v sklone. –Vstupná miestnosť (kuchyňa) je viac-menej postavená priamo na rastlej skale (ktorá je zhruba 20 cm pod podlahou)… – Objekt má dve pivnice, spodnejšia je priamo sekaná do rastlej skaly. – Betón je zaliaty až k rastlej hornine po celom obvode profilu… – Podľa výšky tohto riešenia a podľa okolitej rastlej zeminy, ktorá je na 99 % menej vodopriepustná ako štrk či prípadná zásypová zemina… – Betónové tvárnice sa ukladajú na rastlú zeminu, na štrkopieskový podsyp alebo na betónový podklad. – Pre rastlé drevo sú charakteristické farebné rozdiely medzi jednotlivými doskami… – Vplyv uhla čela nástroja na rezný výkon a kvalitu rezu pri priečnom pílení rastlého dreva. (Citované vety sme vypísali z internetových stránok.) Ba prečítali sme si aj tieto vety s prídavným menom rastlý: Na tvárach sú dopredu rastlé fúzy. – Drevo sibírskeho smrekovca sa preto vyznačuje veľmi jemnými letokruhmi a je pevnejšie a odolnejšie než drevo rastlé v klimatických podmienkach strednej Európy.
Prídavné meno rastlý nepatrí medzi spisovné slová, lebo je utvorené príponou -lý, ktorou sa v súčasnej spisovnej slovenčine prídavné mená netvoria. Toto prídavné meno nenájdeme ani v našich výkladových slovníkoch zachytávajúcich slovnú zásobu súčasnej slovenčiny, ako sú Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd. z roku 2003) či starší šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka (1959 – 1968), ale ani v Pravidlách slovenského pravopisu (3. vyd. z roku 2000). Od slovesa rásť máme v slovenčine utvorené príčastie rastený, napr. pekne rastený strom, dokonale rastený trávnik. Toto príčastie sa malo použiť aj v citovaných vetách Na tvárach sú dopredu rastené fúzy. – … je pevnejšie a odolnejšie než drevo rastené v klimatických podmienkach strednej Európy.
V slovných spojeniach uvedených na začiatku je však vhodné používať prídavné meno prírodný, ktoré má význam „nevytvorený ľudskou činnosťou“, teda prírodný terén, prírodná skala, prírodná hornina, prírodná zemina, prírodné drevo. Prídavným menom prírodný sa tu naznačuje, že pomenúvaný objekt je v takom stave, ako je to zvyčajné v prírode, že nejde o umelo vyrobený či upravený objekt.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.,
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
