S nárastom dlhodobých pobytov vo vesmíre zákonite pribúdajú aj výskumy zamerané na pôsobenie dlho trvajúceho pobytu na ľudské telo a psychiku kozmonauta.
Organizmus človeka je úplne prispôsobený domovskému prostrediu na Zemi, ktoré je chránené pred devastujúcimi účinkami z vesmíru. S narastajúcou vzdialenosťou od našej planéty sa tieto podmienky menia – už celkom iné sú vo výške asi 410 km, teda na obežnej dráhe okolo Zeme, tzv. nízkej orbite, na ktorej sa nachádza vesmírna stanica ISS, a úplne iné sú v medziplanetárnom prostredí. Nízka orbita Zeme sa ešte nachádza pod slabou ochranou magnetického poľa Zeme, ktoré človeka chráni pred kozmickým žiarením a pred energeticky nabitými časticami emitovanými Slnkom. V prípade letu na Mars by sa kozmická loď už nachádzala mimo tejto ochrany.
Porovnávanie dvojčeniec
Zatiaľ najúplnejší prehľad reakcie ľudského organizmu na vesmírny let poskytol 340 dní trvajúci pobyt amerického astronauta Scotta Kellyho na stanici ISS v rokoch 2015 a 2016. Dôvod je prostý – počas pobytu S. Kellyho vo vesmíre mohli vedci na Zemi získavať aj biometrické údaje Marka Kellyho, ktorý je identické dvojča Scotta. Keďže podľa Andyho Feinberga z Univerzity Johnsa Hopkinsa identické dvojčence majú v podstate zhodný genetický kód, všetky zmeny zdokumentované počas Scottovej cesty sa tak môžu pripísať jeho pobytu vo vesmíre.
Pred letom, počas neho a po skončení misie analyzovalo 84 odborníkov z 12 univerzít biometrické údaje bratov Kellyovcov, a to vždy v rovnakom čase. Vedcov zaujímali zmeny na bunkovej úrovni, fyziologický stav a poznávacie funkcie.
Naším hlavným objavom je, že Scottova krčná tepna počas letu zosilnela a zostala v tomto stave po celú misiu, no u Marka nič takého nenastalo, povedal Stuart Lee z NASA. Zosilnenie krčnej tepny môže byť príznakom kardiovaskulárnej choroby či rizika mozgovej mŕtvice.
Kognitívne testy pred Scottovým pobytom, počas neho a po ňom zaznamenali zníženie jeho poznávacích schopností. Chýbali mi pocity zmeny počasia, uviedol Scott, ktorý na ISS stratil 7 % telesnej hmotnosti, zatiaľ čo Markova sa za to isté obdobie zvýšila o 4 %. Došlo aj k zmene črevných mikróbov, poškodeniu DNA a predĺženiu telomér – koncových častí chromozómov. Po návrate na Zem vedci v prípade Scotta konštatovali urýchlené skracovanie a úbytok telomér, čo môže byť negatívny dôsledok vesmírneho pobytu na zdravie buniek, pretože teloméry sa ľuďom skracujú vekom a sú znakom starnutia.
Riziko rakoviny
Väčšina génov sa Scottovi Kellymu na Zemi vrátila do normálneho stavu. Tie, čo sa na normálnu úroveň nedostali, sa týkajú imunitného systému. Podľa odborníkov príčinou môže byť vesmírne žiarenie a pobyt v stave beztiaže. A to ISS obieha na dráhe ešte ako-tak chránenej magnetickým poľom Zeme. Inými slovami – na ISS je človek vystavený oveľa menšej dávke radiácie, ako by bol vystavený napríklad pri lete na Mars.
Aj keď odborníci považujú imunitný systém za zásadný ukazovateľ pri výbere kozmonautov na dlhodobé vesmírne pobyty, podľa Richarda Simpsona z Arizonskej univerzity vesmírne agentúry sa obávajú, že imunitný systém bude počas veľmi dlhých misií v kozmickom priestore ohrozený. Bol to práve tím vedcov pod Simpsonovým vedením, čo študoval účinky šesťmesačných či dlhších kozmických letov na tzv. NK bunky, čo je typ bielych krviniek, ktoré zabíjajú rakovinové bunky v tele a zabraňujú opätovnej aktivácii starých vírusov. Rakovina je veľkým rizikom pre astronautov pri veľmi dlhých misiách vesmírneho letu kvôli žiareniu. NK bunky sú veľmi dôležité pri ničení buniek infikovaných vírusom. Vesmírna stanica je sterilné prostredie, pravdepodobne tam nedostanete chrípku či rinovírus, no problémom sú vírusy, ktoré už sú vo vašom tele. Keď ste v strese, znova sa aktivujú, vysvetľuje R. Simpson.
Výsledky Simpsonovho výskumu ukázali, že funkcia NK buniek sa znižuje v prostredí vesmírneho letu. Myslím si, že o tom niet pochýb, uzatvára R. Simpson.
BP
Foto Pixabay, ESA
