Po celom svete pribúdajú kazuistiky o mykointoxikáciách VII. typu týmito hubami, ale aj diskusie medzi mykológmi a praktickými hubármi, ktorí tieto huby roky konzumujú bez akýchkoľvek ťažkostí.
Červenajúce bedle, teda bedle s červenajúcou dužinou po narezaní alebo pri poranení plodnice, sa donedávna spoločne uvádzali v jednom rode Macrolepiota. Po novom ich však treba zaraďovať do rodu Chlorophyllum a odporúča sa rozlišovať, na rozdiel od starších atlasov húb, tri základné druhy.
Bedľa Olivierova a červenejúca
Bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri) je červenajúca bedľa so špinavým sivohnedým tmavým klobúkom. Ide o klasickú tmavú lesnú červenajúcu bedľu, ktorá patrí medzi najbežnejšie. Jej hlúbik je dlhší ako priemer klobúka. Mala by byť jedlá v prípade, že rastie v lesoch, ktoré nie sú výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou.
Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes; Chlorophyllum rachodes) je bledá lesná/ruderálna červenajúca bedľa s políčkovito rozpukaným klobúkom a kontrastnou bielou dužinou medzi políčkami. Vyhľadáva miesta s vysokým obsahom dusíka v pôde. Jej hlúbik je zvyčajne kratší ako priemer klobúka, s kyjakovitým zakončením. Patrí medzi potenciálne jedovaté huby, najmä ak rastie v blízkosti skládok, vyvezeného záhradného odpadu, kôp lístia, kompostovísk a pod. Rozhodne by nemala byť v zozname jedlých húb, ktoré možno uvádzať na trh.
Bedľa záhradná a jedovatá
Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum) je záhradná ruderálna červenajúca bedľa s odsadenou (výrazne obrúbenou) hľuzou, často s trsovitým rastom. Rastie typicky na narušených miestach v lesoch aj mimo nich, napríklad pri kŕmidlách, senníkoch, posedoch, na komposte, v záhradách, v parkoch, na trávnikoch aj v skleníkoch. Má typicky krátky hrubý hlúbik s odsadenou hľuzou. Ide o jedovatú hubu.
Diskutuje sa aj o bedli jedovatej (Chlorophyllum venenatum; Macrolepiota venenata), ktorá má na rozdiel od iných červenajúcich bedlí s koncentricky usporiadanými šupinami na klobúku lúčovito (diagonálne) usporiadané veľké tmavé šupiny. Podľa niektorých autorov je identická s bedľou záhradnou.
Po celom svete pribúdajú nielen kazuistiky o gastrointestinálnych otravách VII. typu týmito hubami, ale aj diskusie medzi mykológmi a praktickými hubármi, ktorí tieto huby roky konzumujú bez akýchkoľvek ťažkostí. V klinickej praxi internistu som však ošetroval niekoľko takýchto osôb s akútnou gastrointestinálnou otravou po konzumácii červenajúcich bedlí (VII. typ mykointoxikácií).
doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.
Foto Ľubor Čačko
