V letnom období sa objavilo v zdravotníckych zariadeniach viacero prípadov otráv hubami. Niektorí lekári si ich nevedeli vysvetliť, pretože pacienti skonzumovali iba čerstvo nazbierané jedlé huby. Ukázalo sa, že išlo o sekundárne pravé otravy hubami.
Živá príroda, teda všetky živé organizmy, ktoré študuje biológia, sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. V súčasnosti sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše. Toto tzv. trinomické delenie biológie v sebe zahŕňa ríše rastlín (flóra), ktoré študuje botanika, húb (fungi, eumycota), ktorými sa zaoberá mykológia, a živočíchov (fauna), ktoré sú predmetom štúdia zoológie.
Huby teda tvoria samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny a aj zložením majú bližšie k živočíchom. Jedlé huby sú pri správnej tepelnej kuchynskej úprave racionálnou potravinou s nízkou energetickou a vysokou biologickou hodnotou. Hovorí sa im aj lesné mäso.
Toxické amíny
Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach sa v letnom období vyskytli otravy, ktoré si niektorí lekári nevedeli vysvetliť. Pacienti podľa uvedených vyjadrení skonzumovali iba čerstvo nazbierané huby, najmä dobre známe dubáky – hríby dubové (Boletus reticularis).
Ukázalo sa, že väčšinou išlo o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria). Spôsobili ich nešpecifické toxíny vznikajúce pri autolytických procesoch v hubách (toxické amíny) počas extrémnych tropických horúčav.
Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou. Môžu byť tiež rozvŕtané larvami a pobodané rôznym hmyzom vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré vylučujú cuciakom jedovaté výlučky, alebo kontaminované niektorými mikroorganizmami tvoriacimi toxíny a pod.
Zdravé len navonok
V podmienkach extrémnych tropických horúčav však môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope vrátane tých najkrajších hríbov.
Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. Na huby sa chodilo v tzv. prvej, jarnej vlne (májovo-júnovej) a najmä v tzv. druhej jesennej vlne (septembrovo-novembrovej). V týchto obdobiach k autolýze plodníc húb prispievajú nadmerné presiaknutie dužiny vodou pri dlhotrvajúcich dažďoch, opakované zmrznutie a rozmrznutie pri striedaní nočných mrazov s oteplením počas dňa a ďalšie vonkajšie podmienky.
O problematike mykointoxikácií (pravých a nepravých otravách hubami či pseudootravách hubami) som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené knižné monografie.
doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.
Lekárska fakulta UK,
Univerzitná nemocnica Bratislava
odborný konzultant ÚDZS pre angiológiu, internú medicínu, posudkové a revízne lekárstvo
predseda Angiologickej sekcie SLK
člen Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV
Foto Pixabay
