Slovensko je s rozlohou 49 035 km² malá krajina, z prírodného a kultúrno-historického aspektu však mimoriadne rôznorodá a bohatá. Medzi zdroje retrospektívnych aj súčasných informácií nesporne patria náučné chodníky.
Náučné chodníky sú v prírodnej a kultúrnej krajine vyznačené trasy, ktoré majú rôzne zameranie, obsahovú náplň, dĺžku, náročnosť aj technické stvárnenie. Ich cielenou ambíciou je poukázať na unikátnosť priestoru, ktorým vedú, upozorniť na niektoré výnimočné fenomény či javy a osobitne ich vysvetliť. Prostredníctvom variabilného počtu informačných panelov prezentujú vybrané penzum údajov o krajine, jej prírode, histórii, kultúre, ako aj o ochrane prírody a pamiatok.
Interaktívna komunikácia
Textové informácie sú zvyčajne vo viacerých jazykových mutáciách, doplnené o fotografie, grafy či schémy. V mnohých prípadoch existujú k náučným chodníkom editované skladačky, sprievodcovia, prípadne ďalšie materiály. Ich tvorcovia a garanti často poskytujú k náučným chodníkom lektorov. Niektoré náučné chodníky komunikujú s čitateľom informačných panelov prostredníctvom rôznych otázok, piesní, básničiek, povestí a rozprávok. Ponúkajú poznanie prírodného, predovšetkým geologického a baníckeho dedičstva. Významné je poznanie prírodných útvarov a javov, ale tiež historických, kultúrnych a technických pamiatok na konkrétnom mieste, ich vzájomná konfrontácia, podmienenosť a ochrana. Náučné chodníky v mnohých prípadoch prispievajú k popularizácii ťažkej vedy. Väčšina náučných chodníkov býva prepojená so značkovanými turistickými trasami a cyklotrasami. Sú tiež súčasťou náučných lokalít, ako sú napríklad jaskyne, zverníky, geologické profily, múzeá v prírode, skanzeny, historické cesty a geoparky. V ostatnom čase sa náučné chodníky významnou mierou podieľajú na prezentácii obcí, mikroregiónov, občianskych združení, klubov turistov a podobne. Tomu je prispôsobený spôsob odovzdávania informácií, vzhľad informačných panelov, a predovšetkým infraštruktúra v ich okolí.
Začiatky v Pieninách
Postupne budovaná databáza náučných chodníkov v súčasnosti obsahuje už viac ako 600 náučných chodníkov. Uviesť ich definitívny počet nie je možné, pretože stále pribúdajú nové. Informácie o ich existencii sa väčšinou získavajú náhodne na základe pomerne neúplných údajov v médiách. Zistenie o tom, že niektorý náučný chodník už neexistuje alebo sú informačné panely zničené, je tiež často len otázka náhody. Prvý náučný chodník na našom území vznikol ešte v roku 1960. Išlo o náučnú trasu v prielomovej doline Dunajca v pohorí Pieniny, ktorá však nebola identická so súčasným náučným chodníkom. Historickou zaujímavosťou je, že už v roku 1926 vznikol na území Štiavnických vrchov v okolí Piargu (terajších Štiavnických Baní) príležitostný lesnícky zameraný náučný chodník s 32 zastávkami. Zatiaľ čo začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo na Slovensku len 12 náučných chodníkov, koncom 20. storočia sa ich množstvo zvýšilo na necelú stovku. Evidentný nárast počtu náučných chodníkov možno sledovať od roku 2000. V kontexte odpovede na otázku, či sú alebo nie sú náučné chodníky skutočne prameňmi nového poznania, je dôležité ich podstatne mnohotvárnejšie a špecializovanejšie zameranie ako v minulosti. Súvisí to tiež s oveľa pestrejšou skladbou autorov a realizátorov náučných chodníkov a úsilím poskytnúť širokej laickej, ale aj odbornej verejnosti nové poznanie.
Cestujeme v čase
Spoznať množstvo baníckych pamiatok umožňuje originálny virtuálny náučný chodník Cestujeme v čase v Banskej Hodruši. Nemá klasické informačné tabule. V krajine sú len drevené stĺpiky s QR kódom, z ktorého sa snímajú prostredníctvom mobilu či tabletu údaje a zaujímavosti o danej pamiatke. Farebné ilustrácie dávajú možnosť predstaviť si napríklad staré banícke osídlenie, pingové pole, klopačku, jednotlivé štôlne, ale aj prevádzkové banské budovy a dom banského lekára.
Súčasný stav
Okrem komplexne zameraným náučných chodníkov, ktoré poskytujú informácie o krajine v najširšom slova zmysle, sú teraz výrazne preferované špecializované náučné chodníky, napríklad historické, geologické, banícke, lesnícke, vinohradnícke, astronomické, včelárske, ekologické, rozprávkové a mnohé iné. Osobitnú skupinu predstavujú školské náučné chodníky, ktorých cieľom je zážitkové učenie a nové poznanie priamo v areáli školy alebo v jej okolí. V 20. storočí patrili náučné chodníky pod gesciu Štátnej ochrany prírody, od čoho sa odvíjal jednotný systém prezentovania informácií, podobný obsah informačných panelov s akcentom na charakteristiku jednotlivých zložiek prírodného prostredia a ochranu prírody, ako aj identický dizajn sprievodcov k náučným chodníkom. V súčasnosti je situácia úplne iná. Okrem Štátnej ochrany prírody SR, správ chránených území (národných parkov a chránených krajinných oblastí) a Správy slovenských jaskýň sú to predovšetkým Lesy SR a im podriadené inštitúcie, Štátne lesy TANAP-u, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, ako aj jednotlivé mestá a obce, mikroregióny, rôzne záujmové skupiny, občianske združenia, múzeá a školy. K možnostiam vytvárať stále nové náučné chodníky značnou mierou prispievajú mnohé nadácie, a to schvaľovaním projektov týkajúcich sa tvorby náučných chodníkov a pridelením finančných prostriedkov.
Poznávanie histórie
Historické náučné chodníky slúžia predovšetkým na poznávanie histórie, najmä cez poznanie hmotného aj nehmotného kultúrneho dedičstva. Ich záber je mimoriadne široký – história v najširšom slova zmysle, cirkevná či vojenská história, archeológia, kultúrno-historické a technické pamiatky miest a vidieckych obcí, osobnosti vedy, techniky, kultúry, literatúry a iné. Mnohé hrady a hradiská, kaštiele, sakrálne pamiatky, mestské pamiatkové rezervácie, rezervácie ľudovej architektúry, drevené kostolíky, historické cesty, muzeálne expozície, historické parky – to všetko sa v ostatnom čase stáva súčasťou historických, prípadne aj inak zameraných náučných chodníkov. Z veľkého množstva historických chodníkov môžeme spomenúť náučné chodníky Starý hrad – Branč, Po pezinskom cintoríne, Ducové – Kostolec, Hrádok Keltské chodníčky, Po Hrušovských mohylách, Doliansky historický chodník, Timravin náučný chodník v Polichne či Náučný chodník Ruské v Poloninách, ktorý vedie cez najstaršiu cestnú stavbu na Slovensku z roku 1861.
Banské tradície
Banské náučné chodníky mapujú banícke a hutnícke tradície a zvyky, bansko-technické pamiatky, ako aj pozostatky po ťažbe nerastných surovín ako environmentálne záťaže. Na západnom Slovensku sú to miesta bývalej ťažby rudných surovín na Modranskom banskom náučnom chodníku a Banskom náučnom chodníku Pezinok a priestory ťažby fosílnych palív na Turisticko-náučnom banskom chodníku Handlová aj na Náučnom banskom turistickom chodníku Nováky. Významné stredoslovenské banské mestá, ich nerastné bohatstvo a stopy po ťažbe približujú napríklad banské náučné chodníky vo Vyhniach, Španej Doline, Starých Horách, Brezne, Novej Bani, Piargsky náučný chodník alebo náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci či Náučný chodník banské technické dielo Štamposký jarok. Východné Slovensko je tiež pokryté sieťou viacerých náučných chodníkov s banskou problematikou. Sú to napríklad banské náučné chodníky Rudňany, Novoveská Huta, Gelnica, Kvetnica pri Poprade, Dobšiná, náučný chodník Stopy baníckej slávy v Mlynkoch alebo Náučný chodník Železnej cesty Čučma. Mnohé náučné chodníky sú súčasťou Slovenskej banskej cesty, ktorá sa tiahne naprieč celým Slovenskom.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
