Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy.
Žijeme v krajine, v ktorej majoritné etnikum je vetvou slovanskej jazykovej a kultúrnej skupiny. Prišlo sem v 5. či 6. storočí našej éry, pravdepodobne z pravlasti na pomedzí Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, aj keď mohla ležať aj bližšie, v juhovýchodnom Poľsku. Zaplnilo priestor po germánskych etnikách, ktoré predtým buď pomerne krátkodobo prešli krajinou, ako napríklad Vandali, ktorí po sebe pri Poprade zanechali kniežací hrob, alebo boli usadlejšie, ako pred nimi Kvádi, s ktorými bojoval pri Hrone rímsky cisár Marcus Aurelius (a písal tam aj slávne Hovory k sebe). Historické pramene a archeologické vykopávky svedčia o skoršom dlhom osídlení keltskými etnikami, ako boli Kotíni, a ďalšími populáciami s nejasným etnickým pôvodom. Z obdobia pred Slovanmi sa na Slovensku zachovali mnohé miestne názvy zjavne neslovanského pôvodu (napríklad pohorí Tatry a Fatry či riek Váh a Poprad).
Miešanie DNA
Medzery v historických prameňoch a archeologických záznamoch nielen Európy zapĺňajú v súčasnosti analýzy DNA z kostí jej dávnych obyvateľov. Odhaľujú premiešavanie etník z rozličných jazykovo-kultúrnych skupín. Dozvedáme sa tak, že Česi majú bližšie k súčasným obyvateľom severnej a západnej časti kontinentu, kým Moravania, Slováci a Poliaci k obyvateľom tej východnej. Zaujímavá je aj pikantnosť, že terajší Maďari sú z veľkej časti geneticky Slovania.
Takmer všetky európske etniká sú miešanci hlavných skupín, líšia sa len podielmi špecifických genetických profilov. Na začiatku však Európania vzišli z troch zdrojových populácií. Prvou boli lovci-zberači: archaickí praľudia ako človek predchodca, človek heidelberský a človek neandertálsky a úvodné väčšie skupiny sapientov migrujúcich z Afriky cez Blízky východ. Druhou populáciou boli poľnohospodári z Anatólie migrujúci cez Balkán a treťou nomádske jazdecké etniká zo strednej Ázie, ktoré postupovali cez juhoruské a ukrajinské stepi. Nová genetická štúdia v časopise Nature Ecology & Evolution teraz potvrdila, že to bolo zložité už pri najstaršej z týchto troch zakladateľských populácií.
Dvaja muži v úkryte
Štúdiu uverejnil osemčlenný medzinárodný tím Evy-Marie Geiglovej a Thierryho Grangea z Ústavu Jacqua Monoda CNRS (obdoba našej SAV) pri Université Paris Cité vo Francúzsku. Analyzovali DNA získanú z častí lebiek, ktoré patrili dvom pravekým sapientom mužského pohlavia. Našli sa v roku 2009 v skalnom úkryte Buran-Kaja III na Kryme. Úkryt objavili v roku 1990 a pôvodne v ňom títo muži žili pred 36- a 37-tisíc rokmi, vzdialení od seba v čase približne tisíc rokov. Z genetického základu oboch vyplynula pozoruhodná skutočnosť: zosobňujú najstarších známych sapientov s genetickým profilom blízkym súčasným obyvateľom Európy.
Sapienti určite prenikali do Európy oveľa skôr, azda už pred vyše 200-tisíc rokmi, no iba ojedinele a v malých skupinách – ako naznačujú nálezy v južnom Grécku a indície v iných oblastiach. Vo väčšom počte sa začali objavovať až počas posledných stotisíc rokov, najmä po výbuchu supersopky Toba na Sumatre pred 74-tisíc rokmi, ktorý vážne postihol praveké ľudstvo. Spoľahlivo doložené stopy sapientov v Európe sú známe z doby asi pred 50-tisíc rokmi. Ich dosiaľ najstaršia analyzovaná DNA pochádza z kostí starých aspoň 40- až 45-tisíc rokov či viac, nájdených na lokalite Peştera cu Oase v Rumunsku a Bačo Kiro v Bulharsku. K nim patrí fosília sapientnej ženy z českej lokality Zlatý Kůň, ktorá môže byť mladšia, ale pravdepodobne je v porovnaní s nimi ešte o tisíce rokov staršia. DNA zo všetkých jedincov dokladá kríženie s neandertálcami, no aj značnú odlišnosť od neskorších Európanov, počnúc pravekými z doby o 10- až 15-tisíc rokov neskôr a končiac súčasnými.
Zdeněk Urban
