Uplatnenie genetickej analýzy, či už čiastkových sekvencií DNA, alebo úplných genómov dávnych ľudí, vyvolalo v posledných približne 15 rokoch doslova revolúciu v archeológii aj paleoantropológii. Najnovšie sa z jelenieho zuba, ktorý pred 20-tisíc rokmi slúžil ako ozdoba, podarilo poodhaliť identitu jeho nositeľky.
Od dekódovania genómu moderného človeka na začiatku nášho tisícročia boli mnohí vedci presvedčení, že získaná metodika, skúsenosti a poznatky skôr či neskôr poslúžia aj pri skúmaní histórie ľudstva, azda aj starovekej, ba dokonca z konca praveku. Málokto však očakával, že popri genómoch ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) budú už o pár rokov k dispozícii aj genómy neandertálcov a denisovanov. Nepredpokladalo sa ani to, že genetický výskum odhalí praveké kríženie všetkých troch týchto druhov, či skutočnosť, že my, anatomicky moderní ľudia, v sebe naďalej nosíme aj po mnohých tisícročiach niekoľko percent DNA neandertálcov a denisovanov: západní Eurázijci viac neandertálskej, východní a obyvatelia Tichomoria viac denisovanskej. A to možno niektoré sekvencie patria ešte starším druhom praľudí, žijúcim pred vyše 150- až 200-tisíc či ešte viac rokmi. Len na to nemáme priamy dôkaz, pretože takú starú ľudskú DNA sa ešte nepodarilo analyzovať.
Príbeh pokračuje
Prekvapivým výsledkom úsilia vedcov v tejto sfére zaiste nie je koniec, ak vôbec niekedy nastane. Najnovší príspevok priniesol pokračujúci výskum jaskyne Denisova v pohorí Južný Altaj na ruskej Sibíri. Na prelome prvého a druhého desaťročia sa jaskyňa stala svetoznámou objavom tretieho jednoznačne ľudského druhu, ktorý v poslednom stotisícročí obýval strednú Euráziu s neandertálcami a sapientmi. V jaskyni sa našli rôzne datované stopy osídlenia všetkými týmito druhmi. Problémom pre časť odborníkov je skutočnosť, že doposiaľ sa nenašlo dostatočné množstvo kostrových pozostatkov denisovanov (na počiatku to bolo iba zopár zubov a kosť malíčka), takže tento druh naďalej čaká na vedecké pomenovanie – používa sa jeho pracovný názov podľa jaskyne, denisovania.
Nový objav z jaskyne Denisova sa však netýka ľudských kostí – ide o jelení zub prevŕtaný tak, aby sa dal nosiť ako prívesok. Sám osebe by taký nález nebol mimoriadne pozoruhodný: vedcom sa však zdokonalenou metodikou podarilo získať vzorku ľudskej DNA, zjavne patriacej osobe, ktorá nosila prívesok. A to už je unikátny výsledok.
Bezpečná metóda
Nová metóda izolovania vzoriek DNA je nedeštruktívna, čo je mimoriadne cenné. Mnohí kurátori historických, predhistorických a paleoantropologických zbierok totiž odmietajú vydať cenné objekty na genetickú analýzu, lebo sa obávajú, že aj odber veľmi malých vzoriek by ich nezvratne poškodil.
Ozdoby či funkčné predmety zo zvieracích kostí sú osobitnou kapitolou. Ich pórovitá štruktúra totiž umožňuje, aby do nich prenikli telesné tekutiny ľudského majiteľa (pot, sliny či krv) obsahujúce jeho DNA, a navyše sa v ich vnútri dlhodobo zachovali v kvalite postačujúcej na spoľahlivú analýzu. Metóda spočíva vo vylúhovaní DNA zo vzorky ponorenej v roztoku fosforečnanu sodného pri veľmi opatrnom zvyšovaní teploty. DNA v roztoku zostáva neporušená a dá sa sekvenovať a analyzovať.
Zdeněk Urban
