Praobyvatelia Taiwanu osídlili juhojaponské súostrovie Rjúkjú prekonaním silného oceánskeho prúdu, hoci jeho najbližší ostrov nevideli z hladiny, ba ani z východiskového pobrežia.
Navigare necesse est, vivere non est necesse (Plaviť sa je nutné, žiť nie je). Tak sa podľa starogréckeho historika Plutarcha vyjadril starorímsky vojvodca a štátnik Gnaeus Pompeius Magnus (spojenec a neskôr protivník Gaia Julia Caesara), keď vydal rozkaz námorníkom, aby napriek silnej búrke zásobili Rím obilím z Afriky.
Migrácie Homo sapiens
Nutnosť bola zjavne popudom na väčšinu činov a presunov, respektíve migrácií našich pravekých predkov z druhu Homo sapiens čiže sapientov. Museli byť tvrdí realisti a rozhodovať sa predovšetkým na základe toho, čo dobre poznali, prípadne videli na vlastné oči.
Čelili pestrej palete predvídateľných i nepredvídateľných faktorov prostredia, aj potenciálne katastrofických. Na druhej strane v nich tento tlak zrejme podnietil akýsi pozitívny fatalizmus a odvahu podstúpiť riziko. Azda nič nepodporuje taký záver viac, ako pribúdajúce dôkazy, že sapienti (a nie je vylúčené, že aj staršie ľudské druhy) veľmi skoro osídlili masívy súše. Tie museli mať pri dobovej úrovni hladín morí z dohľadu, skryté dosť ďaleko za obzorom pravdepodobných východísk ľudských migrácií na tieto masívy. Najprv sa tieto dôkazy vynorili pri datovaní osídlenia veľkých stredomorských ostrovov ako Cyprus, Kréta či Sardínia. Následne z nich vyplynuli otázniky pri datovaní osídlenia Austrálie sapientmi. Lebo aj keď pred zhruba 50-tisíc rokmi Juhovýchodná Ázia a jej šelf zasahovali oveľa ďalej do indonézskeho súostrovia než v súčasnosti, vždy zostávala aspoň 80-kilometrová morská vzdialenosť k Austrálii, vtedy spojenej s Novou Guineou (vedci túto súš nazvali Sahul). Prekonávali také vodné medzery praľudia len náhodou, unášaní búrkou a prúdmi? Alebo sa na plavby za obzor vydávali aj zámerne?
Odvážne do neznáma
Najnovšie sa také otázky objavili v súvislosti s osídlením súostrovia Rjúkjú, do ktorého patrí aj známa Okinawa. Tiahne sa 1 200 km od Kjúšú, najjužnejšieho zo štyroch hlavných japonských ostrovov, k Taiwanu. Štyria vedci z Japonska a Taiwanu zmapovali trasy satelitmi sledovaním bójí s vysielačkami, ktoré plávali voľne na mori pozdĺž Taiwanu a Filipín. Chceli zistiť, do akej miery je pravdepodobné, že dávnych ľudí zaniesli na Rjúkjú morské prúdy. Tím viedol Jusuke Kaifu z Tokijskej univerzity. Výsledky uverejnili v časopise Nature Scientific Reports. Dospeli k záveru, že ľudia staršej kamennej doby (paleolit) pred 35-tisíc až 30-tisíc rokmi osídlili Rjúkjú po zámernej plavbe k súši, ktorá je z Taiwanu takmer nezahliadnuteľná. Prebehlo veľa výskumov paleolitických migrácií do Austrálie a na masívy súše v jej susedstve. Často sa pri nich rozoberalo, či boli tieto diaľkové cesty praľudí náhodné alebo zámerné. Náš výskum sa zameral špecificky na migráciu do súostrovia Rjúkjú, lebo nie je iba historicky významná, ale musela byť aj mimoriadne zložitá. Najbližší ostrov Rjúkjú síce občas možno vidieť z vrcholov pobrežného pohoria na východe Taiwanu, ale nie z tamojšieho pobrežia. Rjúkjú sa navyše nachádza na opačnej strane oceánskeho prúdu Kurošio, ktorý patrí k najsilnejším na svete. Ak príslušní ľudia prekonali toto more zámerne, musela to byť naozaj odvážna objaviteľská cesta, konštatoval Jusuke Kaifu.
Zdeněk Urban
