Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia pred takmer 12 000 rokmi. Archív obsahuje mozgy objaviteľov severného pólu, obetí obetovania Inkov aj vojakov španielskej občianskej vojny.
Keďže nález mozgu sa považuje za vzácny, vykonalo sa na nich len málo výskumov. Keďže sú to vzácne, jedinečné materiály, nechcete ich analyzovať alebo narúšať, uviedla A. Mortonová-Haywardová. Porovnanie miest nálezov s historickými klimatickými vzorcami naznačilo, že viac ako tretina vzoriek pretrvala v dôsledku dehydratácie, ďalšie boli zmrazené alebo opálené. Približne štvrtina mozgov však pochádzala z tiel bez akéhokoľvek iného zachovaného mäkkého tkaniva. Odpoveď by podľa vedcov mohla spočívať v chemickom zložení orgánu. Pomer proteínov a lipidov v mozgu je 1 : 1. Iné mäkké tkanivá majú viac sacharidov a veľmi odlišný pomer bielkovín k lipidom. Keď sa do zmesi dostanú kovy, ako napríklad železo, mohli by podnietiť proteíny a lipidy mozgu, aby sa spojili a vydržali.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
